Oravskou divočinou do Poľska na otočku

Autor: Andrej Šverha | 24.8.2020 o 21:28 | Karma článku: 11,24 | Prečítané:  3737x

 Plán bol skvelý. Zbalíme veci do auta, bicykle pripevníme na zadný nosič a čakajú nás krásne štyri dni na Orave. Ale všetko bolo inak.

Tu mi príde na myseľ známy citát bývalého sovietskeho premiéra Černomyrdina „Chceli sme to urobiť čo najlepšie a podarilo sa nám to ako vždy..."

Máme ísť Milanovým autom, ale pár dní pred odchodom sa na nás vykašlalo (pokazilo) a tak kupujem lístky na vlak. Však to bude o to dobrodružnejšie a nemusíme šoférovať.

Rýchlik nášho národného dopravcu však podáva výkon ako my pri výstupe na Spišskú Maguru. Občas nevládzeme a sem-tam aj tlačíme. Do Kraľovian prichádzame s vyše polhodinovým meškaním. Veľké finále nás ale čaká na poslednom 56 km úseku, ktorý zdolávame za 1 hodinu a 50 minút. Nie nejdeme už na bicykloch, ale motoráčikom do Trstenej!

Posledný presun dňa je už ale naozaj príjemný. Zoznamujeme sa s cyklochodníkom, ktorý vedie až do Nového Targu. My z neho dnes vyskúšame len prvých pár kilometrov po dedinku Vitanová, kde sme ubytovaní. Ochutnávka stojí za to. Aj keď stále mierne stúpame, otvárajú sa pred nami tie najkrajšie výhľady na Západné Tatry.

Ráno ideme radšej skôr, aby sme si užili ranný chlad pri výstupe do kopca. V podstate stúpame až k hranici na Suchú Horu. Z tejto časti cyklotrasy sme úprimne nadšení. Prechádzame divokou oravskou prírodou a zatiaľ nestretávame skoro žiadnych cyklistov. Najkrajšie sú drevené mosty ponad hlboké rokliny.

Počas celej slovenskej časti cyklochodníka nás sprevádzajú oddychové altánky a informačné tabule so zaujímavosťami o jednotlivých obciach alebo histórii železničnej trate Trstená – Suchá Hora. Cyklochodník totiž vedie po telese bývalej trate. Tá bola dokončená v roku 1899. V 60. rokoch minulého storočia súdruhovia dospeli k záveru, že trať nie je dostatočne ekonomicky využívaná a v roku 1970 bola preprava zastavená. Prechodne je ešte sfunkčnili na prepravu zemiakov a iných poľnohospodárskych produktov. Definitívne ju zrušili v roku 1975 a v roku 1980 bola trať demontovaná. Toľko vyčítané múdrosti. Aby ma náhodou neobvinili z plagiátorstva :))

Po prechode hranice sa ráz krajiny postupne mení na rovinatý, ale stále ideme zväčša ďalej od ciest. Tesne pred Novým Targom prejdeme ešte pekným lesom a sme v meste. Vyberieme si obchádzkovú trasu popri Bielom Dunajci a na cestu zídeme až tesne pred centrom. Posedíme si chvíľu na lavičke na Rynku a ideme naspäť.

 Tak ako cesta späť mierne stúpa, tak stúpa aj teplota. Viacej oddychujeme a zastavujeme aj na polovičný obed - polievku a pivo.

Dnes máme obaja dosť. 76 km a slniečko urobili svoje a tak si na druhý deň pospíme o hodinu dlhšie. Vstávame až o ôsmej. Našu trasu môžete vidieť tu.

A bola to chyba, dnes je ešte teplejšie. Najprv sa zvezieme dole do Trstenej, ale tam to začne byť členité až po Oravskú priehradu.

Zabočíme do prístavu a priľahlého kempu. Tu nás prekvapí, že sa nikto nekúpe. Tak sa radšej opýtame, či sa tu vôbec môže kúpať. Ani „pláž“ nepôsobí príťažlivo. Voda je príjemná a na ochladenie dvoch cyklistov priam ideálna. Po dlhšom obede sa rozhodujeme vyskúšať ešte pláž v Ústi nad Priehradou. Výsledok je ešte horší. Blato a bahno. No čudujem sa tu dovolenkujúcim ľuďom, asi sú to väčšinou rybári. Dnes to bolo mierne sklamanie, ani bajkovanie po hlavných cestách nás nenadchlo, preto sme nepokračovali ďalej do Námestova. Ešteže to kompenzuje krásna príroda.

Posledný deň nás budí ranný dážď a predpoveď sa bohužiaľ naplnila. Počkáme na menej intenzívne kvapky a presunieme sa tentokrát najkratšou cestou (po ceste) na železničnú stanicu do Trstenej. Prezlečieme sa do suchého a odtiaľ už obľúbenými vlakmi domov.

Bolo to krátke, ale intenzívne. Orava vás očarí. Len škoda, že tých cyklochodníkov nie je viac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Petra Šabatu

Babiš už neriadi štát ako firmu, dúfa v zázrak

Kto prešľapuje tragickú koronavírusovú českú cestu? Ľudia typu Fica a Kaliňáka.


Už ste čítali?