Na víkend do Afriky? Prečo nie!

Autor: Andrej Šverha | 9.2.2020 o 19:41 | Karma článku: 8,93 | Prečítané:  624x

 Marrákeš je v mojich predstavách zosobnením nefalšovanej exotiky, pestrých farieb a tajuplnosti. Preto som dlho hľadal lacné letenky do tohto mesta. Medzitým prišli nové impulzy, ale niekde v hlave mi to ostalo.

A tak, keď som koncom októbra objavil výhodný pobyt na 3 noci v Marrákeši, ani na sekundu neváham. Zavolám ešte kamarátom, či sa nechcú pridať a už kupujem tri krát.

Odchádzame na konci januára vlakom z východu do Viedne. V IC-čku si k nám prisadne skupina Rómov, ktorí idú do práce na severe Slovenska. Tak sa s nimi dáme do reči. Teda dáme. Milan má dnes zhovorčivú náladu a tak prevažne rozpráva len on. V Žiline zasa nastúpi študent medicíny a Milan pokračuje v rozhovore. Vidno, že má rozhľad a mnohoročné skúsenosti, vie viesť rozhovor na mnohé témy. Asi by mal ísť do politiky :-))

Vo Viedni prestúpime na letiskový autobus a po polnoci sme tam. Do rána to nie je bohviečo, až kým Laco neobjaví voľné lavičky.

Let je príjemný ako cesta ukrajinskou maršrutkou. Sedadlá natlačené na seba, málo miesta v uličke... Našťastie, ale chýba sovietsky puch. Preberie ma až pobrežie Afriky. Zisťujem, že sever tohto kontinentu je celkom hornatý a zaujímavý z pohľadu osídlenia aj infraštruktúry.

Je štvrtok pred obedom a pred letiskovou halou nás už čaká náš taxikár s tabličkou a na nej moje meno. Som rád, že aj v Maroku čítajú moje blogy :)

Maroko má takmer 35 miliónov obyvateľov, hlavným mestom je Rabat a najväčším Casablanca. Je to konštitučná monarchia s voleným parlamentom a na čele s kráľom. Pod správu Maroka patrí aj anektované územie Západnej Sahary. Cestovný ruch je so svojimi 55% najvýznamnejšou zložkou HDP. Napríklad poľnohospodárstvo, ktoré zamestnáva rovnako asi 40% obyvateľstva sa podieľa na HDP len 15%. Toľko základných informácii pre tých, ktorí nepoznajú wikipédiu :)

Prvé, čo nás milo prekvapí je príjemná teplota a pekná cesta z letiska lemovaná palmami. Kocháme sa pohľadom na početné parky a opevnenie, ktorým prechádzame do starého mesta. Bývame v riade (niečo ako penzión) v centre mesta.

Po krátkom oddychu naše prvé kroky vedú smerom na hlavné námestie Jemaa el Fna. Aj keď to vyzerá ako pešia zóna po oboch stranách lemovaná obchodníkmi s hocičím, musíme si dávať pozor na trúbiacich motorkárov a občas zbesilých cyklistov. Jemaa el Fna je srdcom Marrákeša a nájdeme tu zaklínačov hadov, predajcov čohokoľvek, množstvo reštaurácii a všelijakých čudákov.

Náhodne si vyberieme reštauráciu a ochutnáme typické jedlá Maroka. Ja si dám tadžín, Milan kuskus s mäsom a zeleninou a Laco niečo úplne vegetariánske. Vlastne aj ja som vegetarián, moja hovädzina je pripálená a tak vyjedám len zbytok zemiakov, mrkvy, cukety a hrášku. Aj to je priam vriace.

Keďže je dnes štvrtok a v piatok sa tu alkohol nepredáva, ideme si urobiť zásoby do miestneho supermarketu. Cestou ideme okolo mešity Koutoubia a cez krásny Cyber park.

Marrákeš je štvrté najväčšie mesto Maroka s takmer miliónom obyvateľov rozprestierajúce sa na úpätí pohoria Atlas. Je najnavštevovanejším mestom krajiny a na 5. mieste v Afrike. V roku 1985 bola medina (staré mesto) zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Cestou späť sa zastavíme u pouličného predavača ovocných štiav a po ochutnávke šťavy z pomarančov, cukrovej trstiny a granátových jabĺk, alkohol takmer odvrhneme.

Slnko tu vychádza v posledný januárový deň o pol deviatej, ale ešte skôr nás zobudí zvolávanie na rannú modlitbu do mešity. Cez deň máme krásnych 26 °C. Najprv sa prejdeme okolo medresy Ben Youssef, poblúdime v úzkych uličkách, kde je aj naša GPS-ka stratená. Potom zažijeme „predajnú akciu“ v Souk de Teinturiers. Ujme sa nás predavač a na začiatok nám poukazuje farby, ktorými sa farbí bavlna a hodváb. Potom nám omotá pás látky okolo hlavy, odfotí nás a očakáva, že sa mu odmeníme nákupom. My s Milanom zdvorilo poďakujeme, ale Laco sa chytí a začne obchodovať. Začne na 60€ a skončí na 10€, vyhlásime ho za najlepšieho obchodníka našej výpravy.

Prejdeme okolo rozsiahlej mešity Moulay el Yazid a obdivujeme bránu Bab Agnaou. Chvíľu posedíme v parku pod pomarančovníkom a okolo hradieb a úzkymi uličkami sa vrátime k Saadským hrobkám (Tombeaux Saadiens), vedľajší palác El Badi je dnes zavretý.

V sobotu ideme pešo k neďalekému palácu Bahia, ktorý si prezrieme aj z vnútra. Rovno pred ním sadneme do taxíka a odvezieme sa k záhrade La Menara, kde je aj veľká vodná nádrž a leží v blízkosti pristávacej dráhy letiska.

Najkrajšiu botanickú záhradu Jardins Majorelle si necháme na koniec. Založil ju Jacques Majorelle v 20. rokoch 20. storočia a neskôr ju zreštauroval módny návrhár Yves Saint Laurent.

Na záver si ešte trochu zanakupujeme. Z rôznorodého tovaru nás najviac zaujmú výrobky z arganového oleja a hlavne krásne a lacné kožené výrobky.

Domov odlietame v nedeľu pred obedom. Dovidenia Marrákeš - أراك مراكش

Na záver krátke zhodnotenie

Je Afrika bezpečná?

Vyjadrím sa len k Maroku. Často tu stretnete policajtov a vojakov so zbraňou. Vo mne to vzbudzuje skôr pocit bezpečia a ochrany, policajti vám pomôžu pri prechode cez rušnú ulicu. Je potrebné si dávať pozor na osobné veci ako kabelky, tašky, mobily. To sa stalo osudné jednému z nás, keď sa mu „stratil“ mobil zo zadného vrecka nohavíc.

Sú naozaj predavači takí neodbytní a dotieraví?

Áno aj nie. Stačí dlhší ako pársekundový pohľad na ponúkaný tovar a predavač vás osloví. Veľmi to však závisí od vašej povahy, pre niekoho je to otravné, pre iného je to skôr hra. Najprv sa vždy spýtam na cenu, predavač povie sumu a ja sa zatvárim, že to nemyslí vážne. Tak mi povie, koľko som za tovar ochotný dať. Ja poviem cca polovičnú alebo tretinovú cenu a zábava sa začína.

Oplatí sa ísť niekoľko tisíc kilometrov pozrieť jedno miesto?

Radšej by som zašiel do Maroka aspoň na týždeň – dva, ale na to by som nikoho z priateľov nenahovoril. Aj tri noci v takom meste ako je Marrákeš je dostatočne dlhý čas na spoznanie jeho najväčších atrakcií v celkom pohodovom tempe. Pre zvedavcov ako sme my sa to vždy oplatí.

Splnila návšteva Marrákeša moje očakávania?

Áno splnila, mesto je naozaj také krásne farebné a plné úžasných záhrad. Miešajú sa tu kultúry Berberov a Arabov a vplyv bývalého kolonizátora Francúzska.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kočnerovo sledovacie komando kontra sledoval niekto ďalší

Ľudia od Petra Tótha mali tajné tiene.

Cynická obluda

Reťazec udalostí

Čím horšia vláda Smeru, čím rozvrátenejší štát a čím tragickejšie dôsledky, tým je na konci spokojnejší ficovolič.


Už ste čítali?