reklama

Ako sme našli dušu Moldavska a dva dni v Odese

Orheiul Vechi (Starý Orhei) je archeologický komplex v Moldavsku, ktorý ašpiruje na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ide o jednu z najobľúbenejších turistických destinácii v krajine. Údolie bolo osídlené už v praveku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Leží pri meandroch rieky Raut asi 60 km severne od hlavného mesta. Neďaleko odtiaľ sa nachádzalo dácke hradisko zo 4. až 3. st. pred našim letopočtom s mohutným, z časti dreveným a z časti kamenným opevnením.

Interiér maršrutky aj s vylepenými odchodmi
Interiér maršrutky aj s vylepenými odchodmi (zdroj: Andrej Šverha)

A opäť ideme z centrálnej autobusovej stanice v Kišiňove. Tentokrát je to ešte náročnejšie, pretože Orheiul Vechi nie je konečnou stanicou a smer len tuším podľa toho, čo som vyčítal na internete a v mape. Tak ideme od šoféra k šoférovi a vypytujeme sa. Naša misia je úspešná a už sedíme v maršrutke. Do odchodu času dosť a tak ideme ešte na toaletu na stanici. To bol zážitok, na aký sa nezabúda, bŕŕŕ! Určite ste ešte nevideli more moču a k tomu prislúchajúci smrad. Tak to vyzeralo pod pisoármi, takmer nebolo kam stúpiť. Hlavne, že bábuška vyberala na túto atrakciu vstupné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Mapa celej oblasti
Mapa celej oblasti (zdroj: Andrej Šverha)

Vystupujeme na mieste a dokiaľ sa zorientujeme v mape, ďalšie dve dvojice turistov sa pustia rovnakým smerom. Tak ich nasledujeme, aj to je metóda ako sa na neznámom mieste zorientovať. Prechádzame celkom príjemnou dedinkou. Vidno, že na turistov sú tu pripravení. Domy sú akési upravenejšie ako inde a hýria farbami. Kde tu je k dispozícii aj ubytovanie a pritom žiadne zástupy turistov.

Ideme dedinou
Ideme dedinou (zdroj: Andrej Šverha)
Krásne farebné domčeky
Krásne farebné domčeky (zdroj: Andrej Šverha)
Dedinské zátišie
Dedinské zátišie (zdroj: Andrej Šverha)
Obrázok blogu
(zdroj: Andrej Šverha)

Po asi desaťminútovom trochu strmšom výstupe sa ocitneme pred otvorenou bránou kláštora. Je to novší kláštor, pomerne malý ale upravený a útulný. Za pôvodné sú označované tzv. rupestriánske kláštory, inými slovami kláštory vyhĺbene v skalách. Mnísi žijúci pustovníckym životom sem začali prichádzať v 14. storočí, aby žili a meditovali v miestnych jaskyniach. Mnísi tu žijú i dnes a minimálne jeden je prítomný permanentne a prespáva v miestnych jaskyniach na holej zemi, tak ako kedysi jeho predchodcovia, ktorí tu žili pustovníckym životom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kláštor
Kláštor (zdroj: Andrej Šverha)
Skalné obydlia mníchov nad riekou
Skalné obydlia mníchov nad riekou (zdroj: Andrej Šverha)

Poprechádzame sa po hrebeni kopca a pod nami v hĺbke 120 až 130 m sa vinie riečka Raut. Je to jedno z najkrajších miest Moldavska, pastva pre oči a pohladenie pre dušu.

Nádhera
Nádhera (zdroj: Andrej Šverha)
Na hrebeni
Na hrebeni (zdroj: Andrej Šverha)
Obrázok blogu
(zdroj: Andrej Šverha)
Pohľad na rieku Raut
Pohľad na rieku Raut (zdroj: Andrej Šverha)
Obrázok blogu
(zdroj: Andrej Šverha)

A tu sa zrazu ozve aj telo, konkrétne žalúdok. Tak zbehneme do dediny a nájdeme krásnu terasovitú reštauráciu v jednom z domov.

Posilnení a oddýchnutí si vychutnáme ešte miestne červené víno a poprechádzame sa popri rieke.

V reštaurácii
V reštaurácii (zdroj: Andrej Šverha)
Poobedňajšia siesta
Poobedňajšia siesta (zdroj: Andrej Šverha)
Zásoby
Zásoby (zdroj: Andrej Šverha)
Naša poobedňajšia siesta
Naša poobedňajšia siesta (zdroj: Andrej Šverha)
Zvláštnosti národného rybolovu...
Zvláštnosti národného rybolovu... (zdroj: Andrej Šverha)

To je z Moldavska takmer všetko, čo sa nám podarí za 6 dní vidieť. Krajina je naozaj zaostalá v porovnaní so zvyškom Európy, ale rozdiel oproti napríklad Zakarpatskej Ukrajine, ktorú často navštevujem, nie je až taký výrazný. Hlavné mesto sa rozvíja a buduje, aj keď na môj vkus trochu chaoticky. Hlavné cesty, po ktorých sme šli boli celkom dobré, ale chýbajú diaľnice. Úroveň supermarketov je na veľmi dobrej úrovni a podľa môjho názoru sú upravenejšie a majú lepšiu ponuku ako tie na Slovensku. Týka sa to aj obchodov na Ukrajine, aj keď hovorím o väčších mestách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred nami je posledná etapa našej cesty. Začína sa nepríjemným prekvapením, že cestou do Odesy sa budeme musieť tiesniť v maršrutke. Ale mohlo byť aj horšie. Milan sa síce len ťažko zmestí aj s kolenami na svoje miesto, ale rad pred nami si sadne chlapík zaberajúci asi 1,5 sedadla. K nemu si prisadne chlapík normálneho vzrastu a musí sa nalepiť na okno a bohužiaľ aj sklopí sedadlo, takže ja sa už tiež ledva zmestím. Navyše je tu ten typický sovietsky puch. Tomu sa vraví autentické cestovanie ;))

Cesta ubieha pokojne a prvé vzrušenie prichádza na moldavsko – ukrajinskej hranici. Najprv si preklepnú staršiu pani s ruským pasom a potom nepustia ďalej mladú mamičku s dieťaťom. Pravdepodobne má už neplatný pas alebo niečo podobné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Odese panuje popoludňajšia zápcha a tak chvíľu trvá, kým sa dostaneme z okraja na stanicu. Volíme cestu pešo k nášmu apartmánu. Tam zavolám ubytovateľovi a o chvíľu už kráčame po rozbitých schodoch a okolo popísaných stien „nášho“ domu k apartmánu. Najprv však dostaneme školenie. Hlavný vstup má mechanický číselný zámok, na našom poschodí sú ďalšie dvere s ešte zložitejším mechanickým číselným zámkom. Nasledujú mohutné kovové dvere už na kľúč a za nimi je už pekná chodba, kde sa nachádza aj náš byt, takže ďalší zámok. Dom je to historický ako hrdo hlási tabuľa na budove, ale jeho stav tomu nezodpovedá. Ale byt je veľmi pekný a hlavne prakticky vybavený.

Pamiatka architektúry z roku 1902
Pamiatka architektúry z roku 1902 (zdroj: Andrej Šverha)
Pomník obetiam vojny v Afganistane
Pomník obetiam vojny v Afganistane (zdroj: Andrej Šverha)

Ešte večer sa vyberieme poguľjať do parku Tarasa Ševčenka. Všade je plno ľudí, mladí sa premávajú na elektrokolobežkách a hoverboardoch.

Na ďalší deň chcem Milana povodiť po najkrajších miestach Odesy, ktoré som objavoval pred tromi rokmi pri mojej prvej návšteve Odesy. V noci sa však zobudím na čudné črevné pochody v bruchu a stávam sa častým návštevníkom toalety. Ráno som rozbitý ako cigánska hračka a tak sa povaľujem v posteli skoro do obeda. Keďže moja lekárnička obsahuje len živočíšne uhlie, vygúglim si ďalšie lieky a takto nachystaný idem do najbližšej lekárne. Tam síce lieky s rovnakým názvom ako na Slovensku nemajú, ale podľa ich účinnej látky sa dopracujem k ukrajinskej verzii, k tomu iontový nápoj a pár banánov. Takto vyzbrojený sa už odvážim Milanovi navrhnúť prechádzku po Odese.

Prechádzame sa hlavnou ulicou – Deribasovskou, odfotíme si všetky možné sochy a už mierime k Potemkinovým schodom. Tam je ale čulo. Mladí policajti mali pravdepodobne slávnostnú prísahu a tak spolu s rodičmi a kamarátmi zaplnia celý Prímorský bulvár. Veľkú časť z nich tvoria budúce mladé policajtky ale rovnako dobre by sa mohli živiť ako modelky.

Potemkinove schody
Potemkinove schody (zdroj: Andrej Šverha)
Vojvoda de Richelieu
Vojvoda de Richelieu (zdroj: Andrej Šverha)
Modelky v policajnej uniforme
Modelky v policajnej uniforme (zdroj: Andrej Šverha)
Funikuler je už po rekonštrukcii funkčný
Funikuler je už po rekonštrukcii funkčný (zdroj: Andrej Šverha)

Čiastočne prebdená noc sa prejaví únavou a tak si chvíľu posedím na lavičke a vyhrejem sa na slniečku. Milan si zatiaľ pozrie nové grécke záhrady.

Obed v reštaurácii tentokrát vynecháme, ale Milan mi na večeru uvarí diétnu ryžu a zajem to banánom. Večer je mi ešte horšie, prichádza teplota. V noci sa vypotím a dúfam, že ráno bude lepšie. Čaká nás ešte celý deň v Odese, nočná cesta vlakom do Kyjeva a let do Budapešti.

Nové grécke záhrady
Nové grécke záhrady (zdroj: Andrej Šverha)
Opera
Opera (zdroj: Andrej Šverha)
Moderná Odesa
Moderná Odesa (zdroj: Andrej Šverha)
Navigácia nás posielala tadeto. radšej sme to obišli...
Navigácia nás posielala tadeto. radšej sme to obišli... (zdroj: Andrej Šverha)

Ráno je mi už lepšie, len sa cítim vyčerpaný. Preležím ešte doobeda, ale apartmán musíme opustiť. Veci si zanesieme na železničnú stanicu a pozrieme si trhovisko, ktoré je nablízku. Zaujme hlavne krásne naaranžovaná zelenina, ale aj mäsové a mliečne výrobky. Je to pastva pre oči, ale na ochutnávanie ešte nemám odvahu.

Tu sa za tie 3 roky nič nezmenilo. Ulica popri trhovisku, neďaleko hlavnej stanice
Tu sa za tie 3 roky nič nezmenilo. Ulica popri trhovisku, neďaleko hlavnej stanice (zdroj: Andrej Šverha)
Na trhu
Na trhu (zdroj: Andrej Šverha)
Zelené zátišie
Zelené zátišie (zdroj: Andrej Šverha)

 Sadáme do starej električky a prehrkáme sa až k moru. Na plánované kúpanie už nemám ani pomyslenie. Je síce celkom pekne a okolo 18 °C, ale dosť fúka. Prechádzka okolo pobrežia má nabije mentálnou energiou, ale fyzická sa pomaly míňa.

Hotelový komplex Arcadia pri Čiernom mori
Hotelový komplex Arcadia pri Čiernom mori (zdroj: Andrej Šverha)
Pláž
Pláž (zdroj: Andrej Šverha)
Promenáda popri mori
Promenáda popri mori (zdroj: Andrej Šverha)

Večer trávime už len v blízkosti stanice v novovybudovanom parku. Je tu niekoľko reštaurácii, obchodov a hlavne veľmi príjemné prostredie. Sadneme si do talianskej a dáme si šašlik, jeden z najlepších aký sme na Ukrajine jedli – teľací. Žalúdok neprotestuje.

Kláštor sv. Eliáša
Kláštor sv. Eliáša (zdroj: Andrej Šverha)
V parku pri stanici
V parku pri stanici (zdroj: Andrej Šverha)
До побачення Одеса!
До побачення Одеса! (zdroj: Андрей Шверга)
Hlavná stanica Odesa - Holovna
Hlavná stanica Odesa - Holovna (zdroj: Andrej Šverha)

 O pol jedenástej zaľahneme vo vlaku a ráno sme načas v Kyjeve. Miestnu dopravu už nechceme ani vidieť, tak si berieme na letisko taxi. Tam objavíme konečne duty free shop hodný svojho mena, teda cenami veľmi, veľmi priateľský. Na obed sme v Budapešti a pred pol šiestou večer sadáme do autobusu domov.

Bolo to krásne, splnilo to očakávania, ale bolo to vyčerpávajúce. Zakončím to Milanovým konštatovaním: „Daj pokoj s postsovietskymi republikami aspoň na pol roka a maršrutku už nechcem vidieť vôbec.“ :-))

Tak si preňho musím pripraviť niečo exotickejšie, nechajte sa prekvapiť!

Andrej Šverha

Andrej Šverha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  111
  •  | 
  • Páči sa:  192x

Som zvedavý a to ma „núti“ cestovať. Rád objavujem nové miesta a nových ľudí. Čo ma charakterizuje? Sú to tieto myšlienky: "Mali by sme byť šťastní, že žijeme v tejto krajine, a to za akýchkoľvek podmienok. Aj sociálne slabší majú to, čo v mnohých krajinách nemá 90 percent ľudí. Už v Užhorode, päť kilometrov od našich hraníc, je iný svet." A môj druhý rozmer je: "V roku 2018 publikoval časopis The Lancet štúdiu, na ktorej sa zúčastnilo viac ako milión účastníkov. Výsledok bol jednoznačný - jazda na bicykli je druhou z najlepších aktivít zameraných na odbúravanie stresu (prvou bol kolektívny šport). Cyklisti zažívali až o 21,6 percenta menej dní, keď boli v zlom duševnom rozpoložení ako tí, ktorí nešportovali vôbec." Zoznam autorových rubrík:  CykloturistikaCestovanieNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu