reklama

Cez „mínové“ polia Koločavy

Nebojte sa, nebolo to nič nebezpečné, aj keď určité obete sme utrpeli. Koločavu mám v hľadáčiku už dávno. Je spojená s legendárnou postavou Nikolu Šuhaja lúpežníka, Ivanom Olbrachtom, Četníckou stanicou a hlavne krásnymi horami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Pôvodným plánom na tento predĺžený víkend bola cyklotúra v Rumunsku, keď to nevyšlo prehovoril som Gabiho a Milana na pešiu túru na Zakarpatskej Ukrajine.

Vyrazíme v piatok ráno novým vlakovým spojením medzi Košicami a Mukačevom. Cesta je viac menej príjemná, aj keď 140 km za necelé 4 hodiny nie je v dnešnej dobe žiadnym lákadlom. Ale veď ideme za hranice všedných dní, teda mimo Schengen :)

Regionálny rýchlik do Mukačeva
Regionálny rýchlik do Mukačeva (zdroj: Andrej Šverha)

V Mukačeve je konečná tak 500 m od hlavnej staničnej budovy a má označenie Západ. Maršrutkou sa presúvame na autobusovú stanicu. Tu môžeme vidieť také historické kúsky vozidiel, že aj na zraze veteránov na Slovensku by závideli. Nemilo nás ale prekvapí informácia, že lístky do Koločavy sú už iba na státie. Iné priame spojenie nie je, tak to riskneme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Každodenný zraz veteránov na mukačevskej stanici
Každodenný zraz veteránov na mukačevskej stanici (zdroj: Andrej Šverha)

Čaká nás 3,5 hodiny dobrodružnej cesty, navyše som chlapcom povedal, že by to mal byť autobus Volvo (tak som to vyčítal na ich stránke). A ešte som aj zle spočítal čas a Milana presviedčam, že 2,5 hodinky zvládneme. Po odhalení klesá moja dôveryhodnosť na úroveň rádia Jerevan.

Čakáme na nástupišti 1, tak ako nám povedali v kase a je napísané na lístku. Blíži sa čas odchodu a nič. Na dvojke už stojí nejaký autobus, tak sa radšej ideme opýtať ... a dobre sme "zrobili", je to náš. A mercedes, tak čo viac chlapci chcete. Stojíme tak na jednej nohe. Bus je plný na prasknutie a ešte priberá ďalších ľudí, vyzerá skôr ako MHD v Mukačeve. Sediaci sú všetko mladí študenti, idúci zo školy na víkend domov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vedľa Gabiho sa postaví priveľmi zhovorčivý chlap, ktorého počuť na celý autobus. Po čase však zmĺkne a začína sa akosi potiť. Začne volať na šoféra (šafjor, šafjor), aby mu zastal. Ten to chvíľu ignoruje, ale keď sa volanie zintenzívňuje, predsa len zastane. Chlap vyskočí z autobusu, stiahne nohavice a .... Ostatní čo vystúpili ani nestihli dofajčiť. V Nižných Vorotách asi polovica študentov vystupuje a tak si konečne sadáme. No nebolo to až také hrozné, však chlapci. Konečne môžeme začať obdivovať krásy Karpát. S pribúdajúcim časom sa kvalita cesty zhoršuje a tým aj naša rýchlosť. 

Novo budovaný hotel v Karpatoch
Novo budovaný hotel v Karpatoch (zdroj: Andrej Šverha)
Domy na stanici v Mižhiriji
Domy na stanici v Mižhiriji (zdroj: Andrej Šverha)
Náš Mercedes
Náš Mercedes (zdroj: Andrej Šverha)

Od Mižhirije už ideme po dedinách veľmi opatrne, pretože sa práve vracajú kravy z paše a samozrejme idú stredom cesty. Šofér tak okrem obchádzania dier musí obchádzať aj kravičky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za súmraku vystupujeme na konečnej. S očami upretými pred seba, aby sme sa vyhli „mínam“, ktoré tieto bohumilé zvieratá zanechávajú za sebou, ideme do nášho penziónu.

Vidiecka romantika
Vidiecka romantika (zdroj: Andrej Šverha)

Po večeri sa prejdeme do Četníckej stanice. Stretávame tu českú výpravu a večer zakončíme po ukrajinsky – vodkou a pivom.

Četnícka stanica večer
Četnícka stanica večer (zdroj: Andrej Šverha)

Koločava je ideálnym východiskovým miestom na pešie túry. Táto časť Karpát sa nazýva Gorgany (Horhany) a je to divoké a ťažšie dostupné pohorie. Názov Gorgany je odvodený od veľmi častých kamenných sutí, ktoré pokrývajú veľkú časť hôr.

Koločava je známa svojimi 10 múzeami a mnohými zaujímavosťami, viažucimi sa na časy od Rakúsko - Uhorska, cez Československo až po dnešok. My si to namierime do skanzenu Staré selo. Sú tu zachované drevenice rôznych remeselníkov a súčasťou je aj Múzeum úzkokoľajky. Posedíme si na slniečku pred bufetom, keď dorazí nejaká väčšia skupina dospelých a detí. Rýchlosťou blesku sa rozložia na stoloch a je z toho nefalšovaný piknik. Na stole sa ocitajú všetky možné pochúťky a zaklincuje to šampanské. Tak sa tu žije.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Začiatok cesty do stredu Zeme, ukrajinská verzia :))
Začiatok cesty do stredu Zeme, ukrajinská verzia :)) (zdroj: Andrej Šverha)
Vstup do skanzenu, vľavo Nikola Šuhaj
Vstup do skanzenu, vľavo Nikola Šuhaj (zdroj: Andrej Šverha)
Stará chalúpka
Stará chalúpka (zdroj: Andrej Šverha)
Originálne vešiaky
Originálne vešiaky (zdroj: Andrej Šverha)
Pred novším domom aj novšie auto
Pred novším domom aj novšie auto (zdroj: Andrej Šverha)
Toto jazdilo po miestnej úzkokoľajke
Toto jazdilo po miestnej úzkokoľajke (zdroj: Andrej Šverha)
Pozor vlak!
Pozor vlak! (zdroj: Andrej Šverha)
Zátišie v bufete
Zátišie v bufete (zdroj: Andrej Šverha)

Náš plán pokračuje menšou túrou. Cestička sa vinie popri cintoríne. Neodoláme a ideme pohľadať hrob Nikolu Šuhaja. Prekvapí nás ako je tu všetko zarastené a aj starší chlap so sekerou. Keď mu vysvetlíme čo hľadáme, ochotne nás zavedie najprv k hrobu Eržiky (Šohajovej manželky) a potom nás nasmeruje k hrobu Šohaja.

Stúpame ďalej popri cintoríne a naše srdce doslova plače nad neporiadkom, ktorý tu vládne. Vyzerá to na skládku plastov uprostred krásnej prírody. A to sme na území národného parky Sinevir!

Typické koločavské lego. Potrebujem viac priestoru, tak pristaviam, pristaviam, ...
Typické koločavské lego. Potrebujem viac priestoru, tak pristaviam, pristaviam, ... (zdroj: Andrej Šverha)
Vstup na cintorín
Vstup na cintorín (zdroj: Andrej Šverha)
Kríž vľavo je hrob Eržiky
Kríž vľavo je hrob Eržiky (zdroj: Andrej Šverha)
Úplne na okraji v kúte je hrob Nikolu Šuhaja lúpežníka
Úplne na okraji v kúte je hrob Nikolu Šuhaja lúpežníka (zdroj: Andrej Šverha)
Cestička popri cintoríne
Cestička popri cintoríne (zdroj: Andrej Šverha)

Všade sa pasú kravy a tak bedlivo pozeráme pod nohy. Zrazu jedna krava na nás akosi škaredšie zazerá a nechce sa pohnúť zo stredu chodníka. Skúmavým pohľadom sa presvedčíme, že nemá vemeno. Je to býk! Hrdinsky ustupujeme a zostupujeme do jarku, radšej býka oblúkom obídeme.

Gorgany
Gorgany (zdroj: Andrej Šverha)
Obrázok blogu
(zdroj: Andrej Šverha)

Trasa je pekne značená a dovedie nás až k chalupe Eržiky. Slnko pekne pripeká a my sme sa vybrali dosť neskoro. Tak si povieme, že vyššie to už nedáme a druhou stranou zostúpime späť do dediny.

Polorozpadnutý dom Eržiky
Polorozpadnutý dom Eržiky (zdroj: Andrej Šverha)
Obrázok blogu
(zdroj: Andrej Šverha)
Pohľad na dedinu a rieku Terebľa
Pohľad na dedinu a rieku Terebľa (zdroj: Andrej Šverha)
Kravy pasúce sa na smetisku...
Kravy pasúce sa na smetisku... (zdroj: Andrej Šverha)
Voľne pohodené auto uprostred cesty
Voľne pohodené auto uprostred cesty (zdroj: Andrej Šverha)
Múzeum vojakom padlým v rôznych vojnách (Afganistan a pod.)
Múzeum vojakom padlým v rôznych vojnách (Afganistan a pod.) (zdroj: Andrej Šverha)
Interiér
Interiér (zdroj: Andrej Šverha)
O turistické značenie sa tu starajú vo veľkej miere Češi
O turistické značenie sa tu starajú vo veľkej miere Češi (zdroj: Andrej Šverha)

Naobedujeme sa a ide sa na ďalší výlet - k Vilšanskému jazeru. Chceme si to uľahčiť a tak si požičiame bicykle. Po pár kilometroch, keď sa stratia už aj zbytky rozbitého asfaltu, to trpko oľutujeme. Predsa len vozový park v požičovni zodpovedá našim deväťdesiatym rokom a my sme zvyknutí na svoje. Gabi s Milanom si aj menia bajky medzi sebou. Keď príde stúpanie, predsavzatie vidieť jazero Milana rýchlo opúšťa. My s Gabim však vytrváme a k jazeru predsa len dorazíme. Na ceste späť sa tešíme už len na jednu vec – odovzdať bicykle a nikdy ich nevidieť.

Akási pamätná izba v Četníckej stanici
Akási pamätná izba v Četníckej stanici (zdroj: Andrej Šverha)
Pred Četníckou stanicou s požičaným bicyklom
Pred Četníckou stanicou s požičaným bicyklom (zdroj: Andrej Šverha)
Asfalt môj, kde si?
Asfalt môj, kde si? (zdroj: Andrej Šverha)
Cieľ je dosiahnutý
Cieľ je dosiahnutý (zdroj: Andrej Šverha)
Neodvážil som sa viac ako pár metrov
Neodvážil som sa viac ako pár metrov (zdroj: Andrej Šverha)

 Tak pekný deň je za nami. Ešte si pochutnáme v našom penzióne na pelmeňoch a unavení ideme spať. Na raňajky si objednáme ukrajinskú špecialitu, ktorú sme ešte nejedli – banoš. Kukuričná kaša posypaná tvarohom, poliata smotanou a masťou so škvarkami. Veľmi sýte a pre nás trochu netradičné.

Na ráno sme si dohodli odvoz autom do Mižhirije. Od šoféra sa dozvieme veľa zaujímavého o tunajšom živote. Odtiaľ už autobusom do Mukačeva. Posledné nákupy a už sedíme vo vlaku do Košíc.

Autobus pre cestu z Mižhirije do Mukačeva
Autobus pre cestu z Mižhirije do Mukačeva (zdroj: Andrej Šverha)

Gabi je akýsi mĺkvy od raňajok a na hranici zistíme prečo. Je mu zle od žalúdka. Na druhý deň ráno mi volá Milan, že mal včera teplotu a žalúdočné problémy. Ja sa namiesto obeda idem iba prejsť do lekárne a večer už mám teplotu. Tak trochu s obeťami sa končí náš výlet.

Napriek tomu sa na Ukrajinu, hlavne Zakarpatie ešte určite vrátime. Krásna príroda (dalo by sa povedať, že sme sa z nej až pos...) a príjemní ľudia sú dobrou pozvánkou. Aj keď prírodu by si mali začať viac vážiť a hlavne chrániť.

Andrej Šverha

Andrej Šverha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  111
  •  | 
  • Páči sa:  192x

Som zvedavý a to ma „núti“ cestovať. Rád objavujem nové miesta a nových ľudí. Čo ma charakterizuje? Sú to tieto myšlienky: "Mali by sme byť šťastní, že žijeme v tejto krajine, a to za akýchkoľvek podmienok. Aj sociálne slabší majú to, čo v mnohých krajinách nemá 90 percent ľudí. Už v Užhorode, päť kilometrov od našich hraníc, je iný svet." A môj druhý rozmer je: "V roku 2018 publikoval časopis The Lancet štúdiu, na ktorej sa zúčastnilo viac ako milión účastníkov. Výsledok bol jednoznačný - jazda na bicykli je druhou z najlepších aktivít zameraných na odbúravanie stresu (prvou bol kolektívny šport). Cyklisti zažívali až o 21,6 percenta menej dní, keď boli v zlom duševnom rozpoložení ako tí, ktorí nešportovali vôbec." Zoznam autorových rubrík:  CykloturistikaCestovanieNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu