4 dni v Petrohrade. Rusko po tretie

Autor: Andrej Šverha | 11.6.2019 o 20:08 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  5318x

 Do Petrohradu prichádzame po namáhavej ceste vlakom z Jaroslavli. Napodiv v noci sme sa celkom vyspali, aj keď neviem ako naši spolunocľažníci vo vagóne. My sa totiž v noci striedame v chrápaní a občas dáme aj duet.

Po krátkom pokuse nájsť ten správny autobus, zamierime do metra. Naše ubytovanie nájdeme poľahky a víta nás veľmi príjemná pani Oxana, ktorej dedo pochádzal zo Slovenska, z vtedajšej Podkarpatskej Rusi. Výhľad máme priamo na Gribojedov kanál a ulica nie je veľmi rušná. Pritom sme približne pol kilometra od Nevského prospektu a kilometer a pol od Palácového námestia a Ermitáže.

Na odporúčanie sa ideme najesť do Stolovaja No.1. Je to taká klasická „vývarovňa“ kde sa dá lacno a pomerne chutne najesť. Sú tam síce tácky, ktoré neznášam, ale jedlo je dobré. Za 5 € si dáme komplet obed s polievkou aj nápojom.

Podľa odporúčania knižného sprievodcu nasleduje plavba kanálmi a po rieke Neve. Tak za hodinku uvidíme to naj z Petrohradu.

Ďalší deň od rána prší, našťastie nám to až tak nevadí, pretože máme v pláne návštevu Ermitáže. Prejdeme sa Palácovým námestím, kde je už všetko nachystané na oslavy dňa Pobedy. Vstupenky som kúpil cez internet a to má výhodu bočného vchodu s minimálnym radom. Kolekcie Ermitáže obsahujú viac ako tri milióny exponátov svetového kultúrneho dedičstva od praveku až po súčasnosť, vystavované v 365 sálach. Sú rozmiestnené v komplexe šiestich budov rozložených na nábreží rieky Nevy susediacich s ústrednou budovou Zimného paláca, niekdajšieho sídla ruských cárov. Zbierku založila Katarína II. Veľká v roku 1764. Napriek enormnému úsiliu sa nám za štyri a pol hodiny nepodarí pozrieť ani to naj zo zbierok. Ermitáž, ktorej súčasťou je Zimný palác je ohromujúca už len sama o sebe a nie to ešte neprebernou zbierkou unikátnych umelcov. Pozreli sme aspoň flámskych, ruských, francúzskych, nemeckých, talianských a už ani neviem akých umelcov. Na konci sme už šli cielene len za jednotlivými majstrovskými dielami. Na pokraji vyčerpania sa vytackáme z galérie a ideme sa radšej najesť.

Po regenerácii nám sily ešte vystačia na návštevu veľkolepého obchodu Gostinyj Dvor pochádzajúceho z roku 1785 na Nevskom prospekte.

Prichádza vrchol našej cesty – Peterhof alebo Petrodvorec. Dnes je predpoveď počasia už priaznivá. Ideme metrom na stanicu Avtovo a odtiaľ preplnenou maršrutkou priamo k Peterhofu.

Mesto nechal postaviť cár Peter I. Veľký, inšpiráciou mu bolo francúzske Versailles. Pozoruhodný palácovo-parkový celok z 18. a 19. storočia sa rozkladá na pobreží Baltického mora na ploche cez 800 ha. Je tu umiestnených viac ako 147 fontán rôznych veľkostí. Najobdivovanejšou je Veľká kaskáda, ktorú tvorí 64 fontán, 3 vodopády a 225 sôch. Ďalej je to kaskáda Zlatá hora, Šachová hora, Rímske fontány a fontána Slnka.

Poprechádzame sa okolo Veľkej kaskády smerom k moru a pozrieme si Labyrint, ktorý je tak trochu sklamaním. Zaujme nás umelý strom a lavička, z ktorej strieka voda. Prúd vody neovláda nejaký pohybový snímač, ale chlapík sediaci v drevenej búdke a sledujúci odvážnych návštevníkov. To isté je pri spustení striekajúcej vody nad chodníkom. Prídu chlapi otvoria veľké otočné kohútiky a nechajú minútku ľudí pobehovať a moknúť. Prejdeme sa aj do západnej časti a navštívime palác Marly. Ten slúžil ako penzión pre ubytovanie šľachticov a členov cisárskej rodiny. Neskôr ho premenili na pamätné múzeum Petra I, kde uchovávajú cárove osobné veci.

Naspäť do Petrohradu sa rozdelíme. Miro s Lacom vyskúšajú „lietajúcu“ loď Meteor a ja s Milanom ideme autobusom. Stretneme sa pri chráme sv. Izáka. Na odporúčanie mojej obľúbenej blogerky sa ideme najesť do typickej ruskej reštaurácie Russkaja Rjumočnaja No.1. Uvedú nás k stolu a cítime sa trochu neisto v našom turistickom oblečení. Jedlo je výborné a hríbová polievka vynikajúca. Vyberieme si aj z ponuky cca 200 vodiek niečo na ochutnanie.

Vrátime sa k Izákovi a vyjdeme po vyše 200 schodoch na vyhliadku vo výške 43m. Je najväčšou pravoslávnou katedrálou v meste a druhou najväčšou na svete (po Chráme Krista Spasiteľa v Moskve). Dominantou tejto stavby je pozlátená kupola vysoká 101 metrov, na jej pozlátenie sa použilo 100 kg čistého zlata. Do chrámu sa vojde takmer 14 000 veriacich. Počas komunistického režimu bol chrám premenený na múzeum ateizmu.

Krátko po polnoci sa vyberieme pozrieť na ďalšiu turistickú atrakciu – otváranie mostov na Neve. Naštudoval som si stránku, kde je presný rozpis otvárania a ideme k nám najbližšiemu Palácovému mostu. Všade sú davy ľudí a nájsť si dobré miesto chvíľu trvá. Po otvorení sa mosta sa provokatívne opýtam, či ideme pozrieť ďalší? Chlapci len unavene pokrútia hlavami a ideme spať.

Na najvýznamnejší ruský sviatok odchádzame z mesta do Cárskeho Sela. Tentokrát vyskúšame ďalší druh dopravy, takzvanú električku, čo je označenie prímestského vlaku. Odchádza z Vitebskej stanice do mesta Puškin. Tam presadneme na maršrutku a šofér nám povie kde vystúpiť. Zostaneme s otvorenými ústami pred ohromujúcim Katarínskym palácom dlhým 300 metrov. Viem, že sa opakujem s tým ohromujúcim, ale pamiatky v Rusku často vyrazia dych.

Medzi najznámejšie miestnosti v paláci patrí Jantárová komnata, ktorú venoval imperátorovi Petrovi I. pruský kráľ Fridrich Wilhelm I. Počas nemeckej okupácie ju nacistické vojská demontovali a odviezli do nemeckého Königsbergu. Odvtedy sa o nej nič nevie. V roku 2003 bola otvorená jej verná kópia. Asi najviac nás zaujme Veľká tanečná sála, jeden z najväčších skvostov architekta Rastrelliho. Sála je najväčšou miestnosťou komplexu, rozprestiera sa na ploche 846 metrov2. Navyše ju opticky zväčšuje dvanásť párov vysokých okien a steny vyplnené zrkadlami. Strop je pokrytý jedinou veľkou maľbou.

Zabrať nám dá aj rozsiahla záhrada, napriek tomu ideme ešte pozrieť do mesta na oslavy. Tu vidíme množstvo vojenskej techniky a vojakov, ale aj atrakcie pre deti. Vozík ťahaný sobom alebo jazda na ťave. Všade je plno oslavujúcich a rôzne spevácke vystúpenia.

Ráno nás čaká posledný deň v Petrohrade, kufre si dáme na recepciu a ideme pozrieť Petropavlovskú pevnosť na Zajačom ostrove. Je to kolíska celého mesta, ktorú 16.mája 1703 založil Peter I. Tento dátum je považovaný za deň zrodu nového hlavného mesta Sankt-Peterburgu. Pevnosť bola dokončená do jedného roka vďaka 200 000 robotníkom, ktorý na stavbe pracovali od svitu do zotmenia. Dominantou je chrám sv. Petra a Pavla, kde sú uložené pozostatky cárov a cárovien od Petra I. až po Mikuláša II. Prejdeme sa aj okolo hradieb po brehu Nevy a kocháme sa krásnym výhľadom na Zimný palác a ostatné pamiatky.

Do penziónu sa vrátime cez Vasiljevský ostrov. Pani na recepcii nám objedná taxi na letisko a dohodne výbornú cenu 600 rubľov, vraj nemáme platiť ani o rubeľ naviac. Príde po nás veľmi nepríjemný taxikár, ktorý napriek tomu, že ho dopredu upozornila na veľkosť našej batožiny, je veľmi prekvapený. V kufri musí totiž urobiť poriadok a svoj rozložený obed upratať. Pri vystupovaní mu dám odpočítaných 600 rubľov a odchádzame v ústrety ďalšiemu dobrodružstvu. Tentokrát sme si vybrali dosť exotickú destináciu za polárnym kruhom. O tom ale až v poslednej časti, teda ak vás to ešte baví :))

P.S. Venujem svojej obľúbenej dcére k jej dnešným narodeninám.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

INTERAKTÍVNY WEB 1989

Policajti mlátili ľudí, spustili revolúciu

Denník SME pripravil interaktívny web 1989: Cesta k slobode.

Jankovská sa proti rozhodnutiu disciplinárky odvolala

Bývalá štátna tajomníčka namieta tiež zaujatosť Kurilovskej.


Už ste čítali?