Sázava 2018 – romantika po členky

Autor: Andrej Šverha | 13.8.2018 o 19:52 | Karma článku: 6,25 | Prečítané:  2233x

 Cyklodovolenka deti už omrzela a vraj je potrebné zapojiť aj iné svaly ako tie na nohách. Tak vymysleli splav. Navrhol som Vltavu, ale tam už boli s kamarátmi Pathfindermi, preto sme sa dohodli na romantickej Sázave.

Lode sme objednali už v marci a koncom júla môžeme vyraziť. Nakoniec sa nás nazbierala partia 5 lodí, 2 trojčlenné a 3 dvojčlenné kanoe. Predpoveď stavu vody sledujem už mesiac vopred a nevyzerá to veľmi dobre. Tohtoročné sucho sa prejavilo na stave riek v Čechách veľmi výrazne, ale my sme odhodlaní na všetko. Blahoslavená buď nevedomosť.

Časť výpravy ide do Horky nad Sázavou, miesta nášho štartu, vlakom a časť autom. Stretávame sa spolu v nedeľu pred poludním. Nafasujeme lode a dohodneme podľa splavnosti a možnosti prepravy batožiny itinerár nášho splavu s požičovňou lodí. Súčasťou vybavenia je samozrejme kanoe, vesta, pádlo a 50 litrový barel na osobu.

Plní optimizmu sadáme do lodí a začíname našu pätdňovú výpravu za dobrodružstvom. Po pár sto metroch svoj optimizmus schladíme. A to aj doslova. Prvá plytčina, prvé omočenie sa v rieke a prvýkrát ťaháme lode. Teda my háčikovia, zadáci si sedia v lodi a nechajú sa ťahať. Na vode platí takáto hierarchia a rozdelenie úloh. Zadák je mozog lode, ktorý ju riadi pádlom aj príkazmi a určuje smer. Háčik je motor, ktorého úlohou je pádlovať a počúvať zadáka. Musí byť teda silný, rozumu toľko nepotrebuje. Ako sa hovorí u nás na Šariši – glupy a mocný. Rola ako pre mňa :)

Krst ohňom, aj keď výstižnejšie by bolo krst vodou, je prvá hať. Keďže sme v Čechách používame pomenovanie jez a ujal sa aj nami poslovenčený tvar džez :)

Ja chcem jednoznačne vystúpiť a loď preniesť, Soňa (dcéra) ma ubezpečuje, že to je bezpečné. Po dlhom prehováraní sa odhodlám a je to super zážitok. Odteraz splavujeme všetko, kde tečie čo len trochu vody. Prípadne nám pomáha David postrčením alebo potiahnutím.

Prvý deň je náročný, pretože sa ponáhľame do kempu prebrať batožinu, ktorú nám previezli autom. Výdaj je do 18.00 a niekoľko krát nám zdôraznili, aby sme to stihli. Na mieste zisťujeme, že batožinu nám vydáva vedúci zo stánku s občerstvením a ten je otvorený do jedenástej. To je jedna z prvých vecí, ktoré nás trocha hnevajú. Postupne ich pribúda viac. Po minuloročnej skúsenosti s južnou Moravou na bicykloch som mal omnoho väčšie očakávania týkajúce sa úrovne poskytovaných služieb. Kempy alebo táboriská sú dosť zanedbané, rovnú plochu alebo miesto v tieni hľadáme márne. Úspech je zatĺcť kolík aspoň na dva centimetre. Najväčším sklamaním je slušne povedané laxný prístup k zákazníkom. Ponuka reštaurácii a stánkov je obmedzená na smažák, teda vyprážaný syr alebo rezeň, palacinky a utopenca. Ešteže všade čapujú pivo. Neviem, či to je zapríčinené nedostatkom vody a teda aj menším množstvom vodákov alebo je to štandardná úroveň.

Navyše som presvedčil deti, že nám varič a žiadne konzervy netreba, však nie sme žiadni paštikári. Pri ponuke raňajkového "menu" - klobása, párky, studená bageta sme pri tých paštétach aj tak skončili...

Na všetko však zabudneme, keď ráno sadáme do lodí. Príroda navôkol je očarujúca a nečudujeme sa, že táto oblasť okolo Sázavy je jednou z najospevovanejších v českých piesňach. Rieku lemujú stovky chát s krásne upravenými brehmi a mólami. Kocháme sa a pritom veslujeme. Pretože bez toho takmer stojíme. Ako bratia Česi hovoria, hladina je ako volej. Pripadáme si akoby sme sa člnkovali na jazere a už aj ťahanie lode cez plytčinu je oživenie a možnosť narovnať si chrbát.  Najviac sa tešíme, keď je zrazu voda hlboká. To hneď zakotvíme a zaplávame si. V tohtoročnej horúčave je to pre nás vrchol osvieženia. Po prvých dvoch dňoch som tak unavený z veslovania, že ledva viem postaviť stan. Ešteže deti sú šikovné a zvládajú to lepšie ako ja. Väčšia časť výpravy nespí v stane, ale len pod celtou alebo holým nebom a nevedia si to vynachváliť. Večere trávime ako správni trampi pri ohníku a speve. Kráčame s dobou a tak sme gitaru vymenili za mobil a mini reproduktor, predsa je to len skladnejšie.

Tretí deň je oddychový a začneme ho prehliadkou hradu Český Šternberk. Je výnimočný tým, že jeho hradný pán na ňom žije a zároveň je aj prístupný verejnosti. Dnes nás čaká len 8 kilometrov a môžeme si dovoliť vyraziť na vodu až okolo obeda. Inak vstávame okolo siedmej a najneskôr o pol desiatej sme na vode. Zastavujeme sa na krátke občerstvenie, prípadne aj obed. Najviac si užívame jezy. Tam sa dá vždy okúpať a ich splavenie alebo len pretiahnutie lodí je oživením pre všetkých.

Za päť dní splavíme 70 kilometrov a prespíme vo vodáckom táborisku Omaha, v Českom Šternberku, Ledečku, Sázave a konečnou je kemp v Zleniciach. Cestu domov si ešte spestríme návštevou blízkej Kutnej Hory a trochu inou prehliadkou Prahy.

Pre mňa je to nová a veľmi zaujímavá skúsenosť. Je dobré ak splavujete s niekým skúseným, kto vás vie naučiť základným pravidlám vodáctva a pomôcť keď treba. Splavovanie je celkom fyzicky náročné, hlavne na stojatých vodách. Krása prírody a spoločné zážitky však vynahradia všetku námahu. Na záver typický pozdrav pre všetkých vodákov a tých, ktorí by si to chceli vyskúšať. Ahój!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer potrebuje šéfa polície aj po dovládnutí. A Danko s Bugárom to vedia

Novela polície má chrániť momentálne vládnucich.

SVET

Za zostrelenie lietadla viní Rusko Izrael. Čo bude ďalej

Prinášame scenáre vývoja v Sýrii.


Už ste čítali?