Najnižšie položené miesto na Zemi

Autor: Andrej Šverha | 5.2.2018 o 20:38 | Karma článku: 11,11 | Prečítané:  4050x

 Ráno odchádzame z 3. poschodia hlavnej autobusovej stanice v Jeruzaleme linkou č. 486 k Mŕtvemu moru. Ideme po širokej štvorprúdovej ceste a príroda sa rýchlo mení, zeleň mizne a začína púšť.

Opäť vidíme veľmi skromné obydlia a pri nich vyhladované ovce a kozy. V autobuse sú síce na displeji vypísané názvy zastávok, ale len hebrejsky a arabsky. Šofér síce hlási aj po anglicky, ale veľmi mu nie je rozumieť. Ešteže mám prípravu v mobile, uložený zoznam zastávok a mapu.

Rozhodli sme sa neisť do známej Masady, ale vybrali sme si prírodnú rezerváciu En Gedi.

Národný park En Gedi je jednou z najdôležitejších rezervácií v Izraeli. Nachádza sa na východnej hranici Judskej púšte na pobreží Mŕtveho mora. Nadmorská výška sa pohybuje od - 420 m n. m. po náhorné plošiny Judskej púše (200 m n. m.). Hneď po vystúpení z autobusu vidíme pasúce sa kozorožce núbijské.

Kúpime si vstupenku do parku a dostaneme k tomu aj mapu s prehľadom možných trás aj s časovými údajmi. Ideme najprv pozrieť Dávidov vodopád. Prechádzame cez vádí, čo je údolie vzniknuté eróziou občasného vodného toku v púštnych oblastiach. Zatiaľ čo ráno bolo v Jeruzaleme do desať stupňov, tu nám začína byť horúco a potíme sa aj v krátkom tričku. Údolie nám poskytuje pekné výhľady na more a rozhodneme sa pokračovať ešte vyššie. Trasa je dobre označená. Prejdeme popri prameni a aquadukte z čias osmanskej ríše. Stretávame aj skupinu školákov na výlete.

 Pomaly zostúpime späť k pobrežiu a snažíme sa nájsť vhodný prístup k moru. Poliaci, s ktorými sme v hosteli na izbe, nám hovorili, že sa dá kúpať prakticky všade. My ale vidíme buď priamo zákaz vstupu alebo odstrašujúce varovania pred vstupom. Na brehu mora sa totiž množia prepadliny, ktoré vznikajú dôsledkom rozpúšťania podzemných ložísk soli. Môžu to byť aj 30 m hlboké diery, ktoré vás môžu pochovať zaživa. Bohvie kde sa kúpali tí Poliaci, ale prežili. Cítime sa tu dosť opusteno, navôkol nieto živej duše. Navyše sa dvíha vietor a pláže nikde.

Rozhodneme sa zájsť ďalej na juh do En Bokek, kde by mala byť verejná pláž. Ideme na zastávku autobusu, ale podľa cestovného poriadku nám niečo pôjde asi za 2 hodiny. Našťastie mám v mobile stiahnuté odchody a podľa nich by za 10 minút mal ísť bus. Ako zvyčajne máme šťastie a naozaj sa čoskoro vezieme na juh. Cestou zájdeme aj pod spomínanú Masadu a o chvíľu vystupujeme v En Bokek. Tu sú už hotelové komplexy a aj skvelá verejná pláž. Na teplomere je skvelých 22 stupňov, tak neváhame a ideme sa okúpať. Voda je celkom príjemná a teplá (asi 23°C). Ako sa postupne ponáram cítim vztlakovú silu, ktorá ma núti zaujať polohu ležmo. Pokúšam sa plávať, ale nedarí sa mi to, stále ma obracia nejako na bok. Rezignujem a ľahnem si na chrbát. A skutočne ma voda udrží a nemusím sa nijako snažiť udržať nad hladinou. Skúšam sa aj postaviť v hlbšej vode a vznášam sa ako plavák na hladine.

Keď sa objaví spoza mrakov slniečko, teplota vystúpi na úžasných 25°C. No, priam letná pohoda 4. januára.

Nemám ani odvahu priamo ochutnať slanosť vody, len si obliznem ruku. Až ma strasie, je to naozaj veľmi slané. Našťastie sú tu sprchy.

Mŕtve more je najnižšie položeným suchým miestom na Zemi. Jeho hladina leží približne 420 až 430 m pod úrovňou mora (podľa rôznych zdrojov). Nie je však len najnižšie položeným jazerom na Zemi, ale patrí aj medzi najslanšie. Obyčajná morská voda obsahuje asi 35 promile soli (teda 3,5%), no Mŕtve more jej obsahuje takmer 10 x toľko. Jeho voda obsahuje aj veľa jódu a brómu. Zlou správou je, že postupne vysychá a jeho hladina klesá približne o 70 cm za rok.

Výhodou tejto nadmorskej výšky alebo skôr hĺbky je, že je tu vzduch hustejší (vysoký tlak) a zároveň výpary z mora filtrujú škodlivé ultrafialové žiarenie a tak sa ťažšie spálite.

Ešte sa poprechádzame po pláži, odoberieme vzorky soli pre známych a kamarátov. Keď sa strhne lejak, ideme na zastávku. Tam stojí šerut a ponúka za 45 šekelov cestu do Jeruzalema. Nemá však dosť zákazníkov a tak odchádza. Hneď ho nahradí ďalší so šiestimi pasažiermi. Pýtam sa na cenu, odpovie mi, že za 50. Pokrútim hlavou, tak sa ma spýta akú cenu si predstavujem. Poviem, že 45. Ale všetci vo vnútri platili 50 argumentuje vodič. Ja navrhnem, nech to berie ako last minute ponuku. Nakoniec súhlasí a tak platíme 45 šekelov. Ostatní radšej čakajú na oficiálny bus, tak vyrazíme. Cestou ešte pozbiera z ďalších zastávok až do úplného naplnenia.

Na záver krátke zhrnutie

Izrael je úplne iná krajina ako môžete vidieť v Európe. Má svojskú atmosféru a prekrásne pamiatky, kadiaľ história nielen kráčala, ale stále tam jej ducha cítite. My sme sa rozhodli pre návštevu v januári. Má to svoju výhodu a tou sú menšie rady pred vychytenými miestami a žiadne horúčavy. Avšak na počasie sa musíte pripraviť, je to najdaždivejší mesiac v roku. Teploty sú rozdielne podľa miesta pobytu. Napríklad v Tel Avive bolo príjemných 15°C, v Jeruzaleme medzi 7 až 13°C a pri Mŕtvom mori už okolo 22°C.

Ráz krajiny je dosť kopcovitý a skalnatý, na juhu a západe aj púštny. Preto nám stále vŕta v hlave, prečo je to zasľúbená zem.

Izrael je aj modernou krajinou, napríklad Tel Aviv je po Silicon Valley druhým najvýznamnejším technologickým centrom na svete. Krajina je svetovou jednotkou v investíciách do výskumu a vývoja.

V Izraeli je vojenská služba povinná, dokonca aj pre ženy. Vojaci sú všade,  stretnete ich v meste, v autobuse aj na trhu. Väčšinou majú pri sebe aj zbraň prevesenú cez rameno. Na to si musíte skrátka zvyknúť, je to aj pre vašu bezpečnosť. My sme pocit ohrozenia nepocítili.

Pred odletom sme na letisku absolvovali asi štyri bezpečnostné kontroly. Pri jednej sa nás pýtali na batožinu, kto ju balil, či sme ju mali stále pod kontrolou. To som ešte zvládol s mojou angličtinou. Ale ďalšia otázka už bola príliš dlhá a stratil som súvislosť. Tak sa ma pracovníčka trpezlivo opýtala, z akej som krajiny a aké jazyky ovládam. Hovorím, že trochu angličtinu a ruštinu. Tak pokračujeme po rusky. Trvalo to asi 5 minút. Milan išiel k inému pracovníkovi a keďže anglicky aj rusky hovorí len málo, na otázku jazyka povedal slovenčina. Tak mu dal dotazník po slovensky. O chvíľu bol vybavený a začudovane sa ma pýtal, čo som tam tak dlho robil :)

Rozlúčime sa posledným pohľadom s pevninou a o tri hodiny pristávame v Košiciach.

Shalom Israel.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SPIŠ KORZÁR

Auto narazilo do skupiny detí, zranených je dvanásť ľudí

Nehoda sa stala pri Spišskom Bystrom v okrese Poprad.

DOMOV

O čom je spor o Istanbulskom dohovore (otázky a odpovede)

Dohovor má predchádzať domácemu násiliu na ženách.

KOMENTÁRE

Fico ustúpil tvrdošínskej pästi

Ficovo vyhýbanie sa akémukoľvek konfliktu so stredovým voličom je esenciálnou príčinou stagnácie.


Už ste čítali?