Keďže cestu na Lysú po asfaltke poznám a považujem ju za dosť náročnú, prekvapilo ma vyjadrenie zástupcu občianskeho združenia Mikroregión Čergov. Citujem:“ Trasa je vhodná pre stredne zdatných, rekreačných cyklistov, ale aj pre rodiny s deťmi.“ Tak to som teda zvedavý. Vybral som sa tam začiatkom septembra.
Z Prešova idem poľnou cestou do Kanaša, pokračujem popod les do Gregoroviec, ďalej po ceste cez Uzovce do Šarišských Sokoloviec. Odtiaľ starou rozbitou asfaltkou (skôr šotolinou) do Jakubovian a podobnou cestou do Drienice.
Cez Drienicu idem po ceste až asi 300 metrov povyše hotela Javorná. Tam je umiestnená drevená smerová tabuľa na novú cyklodrážku.
Prvých 300 m skoro celé tlačím. Za smerovníkom Pod Petrovou na chvíľu sadnem na bajk, ale opäť zosadnem a tlačím až po rázcestie pod Skalným jarkom. Z prvých 750 m som asi 600 tlačil. Už sa dá ísť na bajku, ale potom nasleduje takzvaný špičkový úsek - to znamená, že musím ísť po špičkách a tlačím bajk (asi 50m). Hurá tu to začína byť už normálne zjazdné. Dôjdem až po križovatku Pod Kopcovou.
Tam je lavička so stolom. Tak si vydýchnem a niečo malé zjem. Doteraz to bolo celkom náročné, ale cesta lesom je mi odmenou. Všade vôkol je len zeleň a ja sám. Pokračujem trochu močarinou, ale už viac – menej na bicykli. Za smerovníkom Bolčače prechádzam cez orezané konáre a musím zosadnúť, ale je to len krátky úsek. O chvíľu vyjdem na asfaltku, ktorá ma dovedie až k chate Lysanka.
Ten posledný úsek cesty je zabiják. Stúpanie tu dosahuje priemerne 15%. Len kvôli tomu, že som stretol peších turistov sa asi 100 m trápim a šliapem. Potom sa na to vykašlem a hrdo tlačím bicykel až po chatu Šport. Našťastie majú otvorené a tak si doprajem jednu plzničku.
Trasa Šomskej cyklodrážky smerom hore bola dlhá asi 2,9 km po lese, z toho som viac ako štvrtinu tlačil. Potom už ide po starej trase. Naozaj je pekne vyznačená drevenými smerovníkmi a ponúka výhodu, že nemusíte ísť po ceste. Rozhodne ju však neodporúčam pre rodiny s deťmi. Jedine ak sa chcete deťom za niečo pomstiť :)) Ja sa považujem za priemerne zdatného cyklistu, ale veru som sa zapotil. Zbytok cyklodrážky smerom dole som neabsolvoval, nechám si to nabudúce, keď pôjdem opačným smerom. Jej mapku nájdete na tomto odkaze.
Ja si dám radšej väčší okruh, nechce sa mi ešte opustiť Čergov. Pokračujem pešo na Lysú. Odtiaľ za pekného počasia vidno až Tatry, tentokrát nemám šťastie. Potom už krásnou hrebeňovkou po lúkach a lesoch na chatu Čergov. Pešo je to cca na hodinu a pol, bajkom za 25 minút a to som aj fotil.
Na chate fajná kapustnica a pivečko. Potom po červenej trase smerom na Hradisko. Je to v podstate už len z kopca. Občas trochu náročné, cez kamene a tak si treba dávať pozor. Najkrajšie je to nad dedinou keď idem po lúkach. Do Terne vedie asfaltová cesta. Potom smerom na Gergorovce a už známou cestou domov.
Pre cyklistov pripájam aj záznam trasy.
Ako vždy Čergov vo mne zanechal úchvatné zážitky, aj keď to bolo únavné. To ma ale nemôže odradiť a budem sa tu vždy rád vracať.
