Lisabon – chaos a romantika

Autor: Andrej Šverha | 18.7.2017 o 19:14 | Karma článku: 9,39 | Prečítané:  1965x

 Lisabon má približne pol milióna obyvateľov a je súčasťou metropolitnej oblasti, so skoro 3 miliónovou populáciou. Jeho názov má pôvod asi u Féničanov - Allis Ubbo a znamená bezpečný prístav.

Časť druhá - Lisabon

Po našom pobyte v Porte sa presúvame vlakom do Lisabonu. Lístky sme kúpili cez web portugalských železníc, pretože s časovým predstihom sú o takmer 50% lacnejšie.

Prechádzame aj mestom Vila Franca de Xira, kde aj z vlaku vidíme prípravu na beh pred býkmi ulicami mesta. Všade sú drevené zábradlia a na ceste je nasypaná hlina, práve ju polievajú.

Na stanici Santa Apolónia v Lisabone majú starú mapu s nezakreslenou časťou metra na túto stanicu. Týmto nás zmiatli a tak sa vydáme k nášmu ubytovaniu pešo. Ideme kľukatými uličkami štvrte Alfama, najprv poriadne do kopca a potom z kopca. Kufre sa nám neťahajú najlepšie, pretože cesty aj chodníky sú z dlažobných kociek. Obdivujeme ale krásu starého mesta a prvýkrát stretneme slávnu električku č. 28. Všade je plno áut a chodníky sú prekliato úzke. Ešte aj k nášmu ubytku vedú schody a izba je na druhom poschodí, po schodoch :)

Prvý dojem z Lisabonu je wow. Mesto ako stvorené pre romantické prechádzky, ale pozor je potrebná aspoň priemerná kondícia :))

Po krátkom oddychu, však sme oddychovali vo vlaku, sa vyberieme na ďalšie objaviteľské bádanie. Nájdeme prvé verejné výťahy (elevador), ktoré uľahčujú presuny medzi ulicami s veľkým výškovým rozdielom. Našim cieľom je Castelo de Sao Jorge (hrad sv. Juraja), ktorý nás láka vraj najkrajším výhľadom. Vstupné je 8,5 € pre dospelého a 5 € pre študentov, tak dúfame, že ponúkne aj niečo iné. Areál je pekný, rozsiahly a upravený. Výhľady sú naozaj úžasné a hlavne sme radi, že sme tu už v podvečer, pretože dnes je veľmi horúco (na rozdiel od Porta, kde stále fúkalo). Prejdeme si dostupné hradby a všetky veže.

 Na druhý deň pokračujeme v prehliadke Lisabonu až večer, po náročnom výlete do Sintry a kúpaní v oceáne (ale o tom v samostatnom článku).

Keďže sme už od rána unavení, ideme sa povoziť legendárnou električkou č. 28. Prediera sa úzkymi uličkami, kde občas vodič zakričí na chodcov, aby sa nepchali na úzky chodník, lebo sa tam spolu nezmestia. Udivuje nás aj výkon tejto starej „rachotiny“, ktorá sa štverá do strmých kopcov a potom sa spúšťa strmhlav dole. Za takmer stáleho zvonenie a častého zastavovania. Premávka je chaotická, autá jazdia po koľajach, často tam aj parkujú. Vyhýbanie sa, je niekedy len o centimetre.

Jazda až na konečnú trvá asi 50 minút a ešte sa ňou musíme aj vrátiť. Povozili sme sa do sýtosti.

Na ďalší deň (teda v utorok) chceme dokončiť známe pamiatky Lisabonu. Deň sa začal zistením, že mi zmizli plavky, sušiace sa v spoločnej kúpeľni. Sušili sa spoločne s detskými, ale zmizli len moje. Idem teda so Soňou za černochom, ktorý spravuje apartmány. Snažím sa mu po anglicky vysvetliť, čo sa stalo a poprosím ho, aby navštívil hostí, či ich omylom nevzali. Soňa sa ide ušúľať smiechom mojou „skvelou“ angličtinou. Statný černoch je ale na mojej úrovni, tak sme si porozumeli. Výsledkom však je, že s plavkami sa môžem rozlúčiť. Škoda boli „fungeľ“ nové a použil som ich prvýkrát. No čo už. Tento deň sa nezačína najlepšie, mám tušáka. A na konci dňa sa dozviem, že Sagana vylúčili z TdF. Ja som niečo tušil :(

Najprv ideme okolo Elevador de Santa Justa a pokračujeme na Praça do Comércio lepšie známe ako Palácové námestie. Sídlil tu kedysi aj kráľ, dnes sú budovy využívané ako rôzne ministerstvá a iné verejné inštitúcie. Dominantným je Víťazný oblúk smerom na Rua Augusta. Zaujmú nás aj dva stĺpy stojace vo vode. Kedysi tu portugalskí králi vítali hlavy štátov a iné vzácne návštevy. Pred obedom je už aj čas na raňajky. Tak si ich vychutnáme na terase miestnej pastelarie priamo na námestí. Posilnení ideme strmou ulicou k troskám kostola Igreja do Carmo a lávkou k výťahu Santa Justa.

Kúpime si 24 hodinový lístok na metro a električky (tak, aby nám platil aj zajtra pri ceste na stanicu) a ideme sa konečne zviesť pozemnou lanovkou. Pozrieme blízky kostol a Filip opäť trafí k vytúženému kostolu Sao Roque. Čítal som, že z vonku pôsobí obyčajne, ale vnútorná výzdoba stojí za návštevu. A môžeme potvrdiť. Renesanční kostol pochádza zo 16. st., nezasiahlo ho zemetrasenie. Výnimočná je kaplnka Sao Joao s drahými kameňmi, zlatom a vzácnymi drevinami.

Sadneme na električku č.15E smerom do štvrti Belém. Vystúpime pri kláštore Mosteiro dos Jerónimos. Od návštevy nás odradí nekonečná rada pred vchodom. Zamierime k rieke Tejo, k pamätníku Objaviteľov (Padrão dos Descobrimentos). Má tvar karavely, na ktorej stoja v rade viac ako tri desiatky najznámejších postav z portugalských dejín, na čele s Princom Henrichom moreplavecom. Príjemný, osviežujúcí vetrík nás sprevádza, popri rieke Tejo k Belémskej veži (Torre de Belém). Potom je čas obeda (cca o 17 tej) a deti ma pri výbere reštaurácie prehlasujú. Na výber máme reštaurácia s menu len v portugalčine, ktorému nerozumieme za cca 7 € alebo druhú s menu aj na fotkách, ale s ponukou hamburgeru a šalátov. Filip si vyberie hamburger (nakoniec aj ja) a Soňa šalát s rybou. Ryba je nakoniec sépia a to jej veľmi nevonia. Tak jem mleté mäso v sladkej žemli, k tomu čipsy zo sladkých zemiakov a dojedám sépie. No "pochutil som si" , demokracia je sviňa :((

Ešte sme nevideli jeden z hlavných skvostov Lisabonu katedrálu Sé, založenú v roku 1147. Od nej nasadneme na známu 28 - čku, ale ideme krokom. Všade plno áut, zápchy sú skoro ako v Prešove. Tak radšej vystúpime a ideme rýchlejšie pešo. Ľutujeme ľudí, ktorí ju využívajú ako bežnú MHD, je totiž väčšinou preplnená na prasknutie.

Aby sme využili lístok na metro a vyhoveli Filipovej záľube, vyberieme si jednu zastávku (dostatočne ďaleko) a ideme sa pozrieť ako vyzerá mesto tam. Na naše prekvapenie vystúpime pri štadióne Sportingu Lisabon. Samozrejme sa chceme pozrieť do jeho útrob. Soňu zanecháme na lavičke a my s Filipom obídeme celý štadión, len aby sme nazreli do jeho útrob. Podarí sa to len čiastočne, ale aj tak sme spokojní a hlavne unavení. Tak ideme na izbu. Zajtra (v stredu) nás čaká návrat do Porta a vo štvrtok ráno odlet domov.

Na stanicu Santa Apolónia ideme tentokrát metrom. Do Porta ideme starším, ale rýchlym vlakom. Je tam miesta na nohy ako u nás v 1. triede a viac ako v lietadle. Navyše ideme rýchlosťou až 220 km/h. Sú to tie nakláňacie vozne, čo mne celkom nesedí. Cítim sa ako opitý, keď idem na toaletu a hegá ma zo strany na stranu. A to som si dal len jedno pivo. Mám pocit, že som na lodi.

V Porte bývame v hoteli, kde si dohodneme na skoré ráno (4.15) transfer na letisko za prijateľných 6€ na osobu. Filip sa necíti dobre a tak idem len so Soňou na záverečnú prechádzku mestom. Samozrejme neobídeme ani obchody  a niečo si aj nakúpime. Len ľutujem, že nemám väčší kufor. Dokázal by som si tu nakúpiť niekoľko párov pekných, kožených topánok. No mal som lepšie počúvať rady mojej kamarátky a spolužiačky Marcelky a ísť sem v starých topánkach a vyhodiť ich tu.

Aké máme dojmy z Lisabonu? Je to už naozaj veľké mesto, kde vládne pravý dopravný chaos. Pamiatky už rozhodne nezvládnete pešo. Sú tu krásne námestia, kostoly, výťahy a najznámejšie električky v Európe. Úzke uličky lákajú na romantické prechádzky, ale je to celkom náročné.

Mne osobne sa viac páčilo Porto, pre svoju veľkosť. Mal som pocit, že je všetko poruke a je to predsa len kľudnejšie mesto.

O rozprávkovej Sintre, kde mali letné sídlo králi sa dočítate v poslednej časti putovania po "ďalekom západe" nášho kontinentu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

VšZP pri tendri lieku na rakovinu porušila zákon. Postup jej schválil Drucker

Poisťovňa protizákonne znížila cenu zákazky na liek imbruvica, aby sa vyhla súťaži s prísnejšími pravidlami, zistili kontrolóri.

KOMENTÁRE

Rusko: Keď úspešných mužov dobiehajú staré hriechy

Môžeme podozrenie polície nazvať odôvodneným?


Už ste čítali?