Dunajská cyklotrasa Passau - Viedeň

Autor: Andrej Šverha | 25.5.2017 o 16:54 | Karma článku: 10,54 | Prečítané:  2671x

Pred začínajúcou hlavnou cyklo sezónou som sa rozhodol inšpirovať ostatných cyklistov spomienkami na našu prvú veľkú cyklodovolenku v roku 2014. Rozprávanie je možno trochu podrobné, ale za tých 14 dní sme toho zažili naozaj

Aj fotodokumentácia je bohatá :) Poňal som to tak trochu ako návod na to, ako sa to dá uskutočniť a čo všetko vám to prinesie.

Na konci zimy roku 2014 som si kúpil nový bicykel a začal sa po rokoch opäť intenzívnejšie venovať cyklistike. Keď som uvažoval nad letnou dovolenkou, napadlo ma skĺbiť tieto záujmy – cestovanie a cyklistika. Vzišiel z toho nápad absolvovať jednu z najznámejších cyklotrás v Európe – Dunajskú alebo aj Eurovelo 6. Vybrali sme si s deťmi úsek medzi Passau a Viedňou. Dôvodom bol rovinatý profil, ktorý bol podmienkou dcéry Soni. Bolo potrebné dovybaviť naše bicykle o nosiče na batožinu aj samotné kapsy. V priebehu jari sme to postupne dokúpili a dali namontovať v servise. Ja som mal celkom dosť najazdených kilometrov, ale deti len málo. Pár týždňov pred plánovaným odjazdom na dovolenku som ich zobral na kontrolnú, asi 50 kilometrovú jazdu. Zvládli to bez väčších problémov, aj keď ku koncu Soňa trochu frflala. Optimisticky sme skonštatovali, že to určite zvládneme.

V rámci prípravy som navštívil stránky rakúskych spolkových krajín a dostal som sa k prospektom a mapám zdarma, niektoré boli dokonca aj v slovenčine. K tomu aj list v slovenčine, že ma radi privítajú v Rakúsku. Dosť dobré. Tu je link na brožúru Danube Cycle Path 2017.

Prológ: Viedeň tradičná aj trochu iná

Štart sme si naplánovali na sobotu 28.6.2014, vlakom z Prešova do Bratislavy. Tu prestupujeme na vlak do Viedne. Na Hauptbahnhof dorazíme večer pred šiestou a zamierime si to do kempu Wien Neue Donau. Najprv sa však musíme zorientovať a veľmi sa nám páči, že je tu veľmi veľa cyklochodníkov, aj keď práve preto je tá orientácia na začiatku ťažká. Cyklisti sú tu rešpektovaní vodičmi a môžeme jazdiť aj v protismere v jednosmerkách (aspoň vo väčšine prípadov).

Na druhý deň nás čaká prehliadka Viedne. Z kempu naša cesta vedie ostrovčekom uprostred dvoch ramien Dunaja. Keďže je nedeľa ráno, sme tu skoro sami. Opäť cyklochodníky, detské ihriská a hlavne krásne výhľady na metropolu Rakúska. Všade samá zeleň, chvíľami máme pocit, že sme uprostred prírody a nie v skoro dvoj miliónovom meste. Ďalšou zastávkou je Práter. Atrakcie ešte len otvárajú. Aby deti mali radosť a nemysleli aké porcie kilometrov ich čakajú, môžu si vybrať na čom sa chcú zviezť. Pokračujeme k stanici Franz-Josefs, z ktorej nám v pondelok ráno odchádza cyklovlak. Tam zistíme, že lístok sa nedá kúpiť vopred, ale až vo vlaku. Navštívime aj informačné centrum, kde nám dajú aktuálnu cyklomapu mesta pre tento rok. Obhliadka pokračuje okolo Dómu sv. Štefana a krásne upravenými parkmi. Čas obeda strávime na brehu Donaukanal a dojedáme zásoby z domu - dedkova domáca klobása a k tomu syr karička. Proste tradičné slovenské:))

V meste zrazu zbadáme plagáty s hákovými krížmi a autá s vojakmi v nacistických uniformách. Našťastie sme len svedkami nakrúcania filmu z čias nacizmu.

Náš plán na noc je prespať na stanici. Podľa predpovede má v noci pršať a nám sa nechce okolo štvrtej v noci vstávať, baliť mokrý stan a šliapať cez 10 km na stanicu.

Snažíme sa čím dlhšie bicyklovať a naskytujú sa nám zaujímavé pohľady na Viedeň. Páči sa nám napríklad aj obrovská tepláreň uprostred mesta vyzdobená moderným umením. Večer sa naozaj schyľuje k dažďu a my sa usadíme u Franz Josefa. Je to malá stanica a je tu len asi osem miest na sedenie. Stráži to tu ochranka a to je naša výhoda. Ochrankár sa nás povypytuje kam cestujeme a necháva nás na lavičkách driemať. Naokolo sa to hemží rôznojazyčne rozprávajúcimi bezdomovcami a opilcami. Povaľujú sa okolo stanice a občas prejdú cez stanicu do obchodu dokúpiť zásoby. Je tu jeden z mála otvorených obchodov, pretože v nedeľu sú v Rakúsku zatvorené. Sem tam sa pokúsi niektorý z nich posedieť na stanici na lavičke. Zvyčajne do tridsiatich sekúnd však zakročí ochrankár a vykáže ho von. Takže nás vlastne stráži a chráni.

 Zisťujeme aj nemilú skutočnosť. Od pol jednej do štvrtej je stanica zatvorená. No čo už, hádam to nejako prečkáme. Vyhliadneme si aj miesto pod strechou, aby sme nemokli. Situáciu, ale za nás vyriešil strojvodca jedného z vlakov. Okolo polnoci prišiel za nami spolu s ochrankárom a ponúkol nám možnosť prespať v jeho odstavenom vlaku. Vlak začína prvú jazdu až ráno o piatej a dovtedy môžeme v ňom spať. Samozrejme, že súhlasíme. Nasťahujeme sa do vlaku, za nami zamknú vstupnú bránu na perón a zostávame sami. Rozložíme sa po sedadlách a celkom dobre sa vyspíme asi do pol piatej. Opäť sa presunieme do vestibulu stanice a počkáme na príchod nášho vlaku do Passau.

Veľmi oceňujeme takýto prístup ochranky aj pracovníka železníc. Predpokladáme, že sme prispeli tým, že naozaj vyzeráme ako turisti a našou prítomnosťou nikoho neobťažujeme.

V pondelok sa začína skutočné dobrodružstvo na dvoch kolesách. Ak vás to zaujalo, viac si môžete prečítať v pokračovaní našej cesty.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

SVET

Fico kráča iným smerom ako Visegrád

Krajiny bez eura budú strácať vplyv, Slovensko začína v regióne viesť debatu o budúcnosti EÚ.


Už ste čítali?