Aténska Akropola. Grécka tragédia so šťastným koncom III.

Autor: Andrej Šverha | 12.4.2017 o 6:02 | Karma článku: 14,75 | Prečítané:  832x

 Na raňajky sa snažíme prísť medzi prvými, samozrejme Japonci nás predbehli. Dnes chceme byť na Akropole čím skôr. Pred hotelom sa ulica zmenila na trh so zeleninou a hneď to vyzerá krajšie.

Na Akropole je naozaj ešte len pár ľudí a tak si môžeme tie „šutre“ poobzerať v kľude. Najprv ideme ponad starý amfiteáter – divadlo Herodes Atticus. Potom nasleduje vstupná brána Propylaea. Prejdeme ňou až sa kocháme prvým pohľadom na slávny Parthenon, zaliaty lúčmi slnka. Upútavajú nás aj Karyatídy (sochy žien, ktoré plnia nosnú alebo len dekoratívnu funkciu v architektúre) na Erechteione.

Celý komplex Akropoly bol postavený v rokoch 447 až 406 pred Kristom a tvoril politické, náboženské a kultúrne centrum starovekého Grécka. Vápencové návršie sa dvíha do výšky viac ako 150 m nad okolitou atickou nížinou. V smere východ – západ má dĺžku 320 m a v smere sever - juh šírku 156 m.

Na koniec si nechávame hlavný chrám antických Atén – Parthenon. Bol zasvätený bohyni Aténe Parthenos (Panenskej). Je veľkolepý a musel byť krásny. Dnes sa v jeho útrobách nachádza žeriav a vyzerá ako stavenisko, vlastne ako aj celá Akropola.

Výhľad odtiaľ je úžasný a tak ešte pár záberov.

Zídeme chodníkom dole a poprechádzame sa okolo múrov Akropoly. Chvíľu si posedíme na čestných miestach v Dionýzovom divadle a vydáme sa metrom na Aténske pohrebisko Kerameikos.

Potom opäť metrom až na konečnú do prístavu Pireus. Už v metre stretávame žobrákov a po vystúpení v Pireu je ich zrazu akosi priveľa. Okolie stanice je zanedbané a zanecháva v nás veľmi nepríjemné pocity. Prejdeme sa k prístavu, kde kotvia veľké výletné lode, ako aj trajekty na grécke ostrovy. Pireus je najväčším osobným prístavom v Európe a tretím na svete. Je tu aj veľa všelijakých predavačov, ktorí vám chcú nanútiť ich tovar, od náramkov priateľstva až po papierové vreckovky. Chvíľu si posedíme v blízkom kostole a hlad nás doženie do reštaurácie priamo pri rybacom trhu. Tam si chcem dať jahňacinu, ale čašníčka mi nevie vysvetliť rozdiel medzi dvomi jedlami, tak ma zoberie do kuchyne a názorne ukáže. Ochutnáme aj víno. Nezdržali sme sa dlho, únava nás dovedie do hotela. Oddýchneme si dve hodinky a ešte vyrazíme na podvečernú prechádzku štvrťou Plaka. Nachádza sa tu množstvo taverničiek a obchodíkov so suvenírmi. Prejdeme vlastne okolo celej Akropoly.

Rozuzlenie (katastrofa)

Posledný deň začneme prehliadkou trhu s rybami a mäsom. Odhlásime sa z hotela a batožinu si tam môžeme nechať. Majú na to osobitnú miestnosť. Prejdeme sa ešte raz k Diovmu chrámu a pomaly sa prechádzame Národnou záhradou. Vyjdeme priamo na námestí Syntagma, kde sa fotíme s čestnou strážou pri hrobe neznámeho vojaka. Vidíme aj protestné zhromaždenie, aj keď väčšina protestujúcich (rozoznáme ich podľa žltých čiapok) sedí v priľahlých kaviarničkách.

Dáme si ešte obed a ideme si po batožinu a metrom na letisko. Keď nastúpime je dosť plno. Však časom ľudia vystúpia a my si sadneme. Opak je však pravdou, ľudí stále pribúda. Posledné úseky sú už nad zemou. Na letisku vidíme, že cestuje mládež z celého sveta a aj dôchodcovia o paličke. Tentokrát s časovou rezervou, si môžem pozrieť aj obchody. Všetko sa mi však zdá minimálne dvakrát také drahé, ako u nás doma. Tak si na ochutnanie kúpime len malú fľašu Ouza. Odlietame načas a let je celkom príjemný a trvá len dve hodiny. Ja celý čas pozerám z okna a snažím sa identifikovať kde sme.

Po pristáti v Bratislave sa presunieme MHD na železničnú stanicu. Tam máme opäť nepríjemnú skúsenosť so ŽSSK. Chceme lístok a lôžko na nočný rýchlik Poľana, ktorý ide priamo do Prešova (nechce sa mi presadať). Lôžka síce majú, ale nevedia nám ich predať. Nech vraj skúsime u sprievodcu vo vlaku. Do odchodu zostávajú ešte skoro tri hodiny. Nechceme riskovať, že budeme len sedieť. Tak si kúpime lôžko na iný vlak - Zemplín (tam to ide, hoci odchod majú takmer rovnaký). Budem musieť v Kysaku prestúpiť. No čo, hlavne, že sú naše slovenské. A nie tie žlté, však pán kapitán.

Zhrniem naše poznatky a skúsenosti z tohto krátkeho pobytu. Aby som neskončil príliš negatívne, začnem práve s tými horšími skúsenosťami.

Čo sa nám v Aténach nepáčilo alebo nás zarazilo.

Veľa opustených alebo zdevastovaných budov. Všade prítomné grafity na domoch, aj v samotnom srdci Atén, v štvrti Plaka. Posprejované a oblepené informačné a smerové tabule k pamiatkam, z ktorých sme veľakrát nemali šancu vyčítať text. Na viac ako dvetisíc ročných pamiatkach, tie ktoré ešte stoja, rastie burina a napomáha tým rýchlejšej erózii. Pri kúpe vstupenky do viacerých pamiatok za 30 €, nedostanete mapku, ako sa k ním dostať. Jednu sa nám nepodarilo ani navštíviť, mali otvorené len do 15.00. Za 3 dni nás v metre a autobuse nikto nekontroloval a turnikety do metra boli vyradené z prevádzky. Položili sme si otázku, platia domáci vôbec za dopravu? Nekupujú si lístky len turisti? Stanice metra sú veľmi jednotvárne, sem tam môžete vidieť nejaké vykopávky. Oproti metru v Moskve, Kyjeve alebo aj Prahe sa môžete veľakrát pozerať len na betónové steny. Myslím si, že Grécko slabo využíva potenciál, ktorý zdedilo. Bolo kedysi kolískou civilizácie a dnes ako keby žilo len zo zotrvačnosti, však turisti aj tak chodia. Tak načo sa snažiť niečo zlepšiť.

Čo sa nám v Aténach páčilo.

Hlavne história, ktorá na vás dýcha na každom kroku. To samo o sebe preváži väčšinu tých negatív, ktoré spomínam. Primerané ceny za jedlo v tavernách aj v centre a vždy čerstvá voda na stole. Chutné a dobre vyzerajúce ovocie. Trhy s rybami, mäsom a korením, kde si popasiete zrak. A závidím domácim, že si tu denne môžu nakúpiť čerstvý tovar. WC, ktoré bolo všade zdarma (maličkosť, ale poteší). Cítili sme sa tu celkom bezpečne, až na situáciu keď prechádzate cez cestu. V reštaurácii sme si všimli, že majitelia dali stravu (mali sme pocit, že zadarmo) malému pouličnému predavačovi, aj staršiemu pánovi, podľa výzoru bezdomovcovi.

Určite môžem návštevu Atén odporučiť všetkým milovníkom histórie, pamiatok a architektúry.

A prečo grécka tragédia so šťastným koncom. Začalo to tragicky pre koníka, ktorého sme vlakom zrazili. Šťastne sme stihli lietadlo. Tragické sa nám zdá aj súčasné postavenie Grécka a jeho hospodárstvo, ako aj spomenuté nedostatky. Držíme mu palce, aby sa z toho čím skôr pozbieralo a opäť sa stalo tým, čím bolo pred pár tisíc rokmi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.

SVET

Premiér Fico kráča iným smerom ako Visegrád

Slovensko začína v regióne viesť debatu o budúcnosti EÚ.


Už ste čítali?