Jarné Atény. Grécka tragédia so šťastným koncom II.

Autor: Andrej Šverha | 8.4.2017 o 14:42 | Karma článku: 10,88 | Prečítané:  1716x

 Pokračujem v rozprávaní o čerstvých zážitkoch z metropoly Grécka. Cestu sme uskutočnili 1. až 5. apríla 2017. V minulej časti začalo rozprávanie s prvkami gréckej drámy. S nie peknou kolíziou, ale o to šťastnejším vyvrcholením.

Obrat (peripetia)

Ráno zídeme na raňajky a milo nás prekvapí pestrosť ponuky. Sú tu kontinentálne raňajky, doplnené o grécke národné špeciality: olivy, grécky syr a jogurt, chalva, tiramisu, jogurtové želé, grécky šalát a iné. Vyjdeme pred hotel zistiť ako sa obliecť a nastáva menší šok. Všade vládne neporiadok, až sa nebojím povedať bordel a smrad. Domy naokolo sú ošumelé, veľa ich je opustených a zdevastovaných. Zájdeme ešte na strechu hotela, tam nás čaká zase príjemné prekvapenie. Akropolu máme ako na dlani a aj celé Atény. To nám zdvihne náladu a vyrážame za pamiatkami.

Na námestie Monastiraki to máme asi desať minút, prechádzame ulicou Athinas, časťou Psyri. Je tu veľa obchodov hlavne s domácimi a remeselníckymi potrebami. Ulice sú rušné a premávka chaotická. Ľudia bežne prechádzajú mimo prechodov, motajúc sa medzi autami alebo aj na červenú. Musíme sa prispôsobiť. Čo nás prekvapuje je množstvo zanedbaných a opustených budov, pravdepodobne následok krízy. Na Monastiraki je malé trhovisko s ovocím a obdivujeme krásne naukladané obrovské jahody. Hneď za tým sa nachádza prvá významná pamiatka Hadriánova knižnica. Tu si kúpime 30 € lístok, ktorý v sebe zahŕňa vstup do asi 8 pamiatok, vrátane Akropoly.

Pokračujeme Rímskou Agorou, ktorej dominantou je Veža Vetrov. Pomaly sa šplháme k Akropole. Tam však zbadáme návaly turistov, tak operatívne meníme plán. 

Ideme radšej pozrieť na kopec Filopappos, odkiaľ je jeden z najkrajších výhľadov na Akropolu. Zvolili sme dobre, na kopec vedie viacero chodníkov a stretávame tu málo ľudí. Všetko sa krásne zelená a do toho vynikajú žiarivo červené vlčie maky. Odfotíme si množstvo pohľadov na Atény a vidíme rovné ulice tiahnuce sa až k moru.

Zídeme inou cestičkou a dostaneme sa na pešiu zónu s množstvom ľudí. Kúpime si na ochutnanie veľký praclík so sezamom a druhý sladký, ktorý chutí ako naše šišky. Konečne sme pri starovekej alebo aj Aténskej Agore. Bolo to obchodné a administratívne centrum Atén, kde sídlili verejné služby, chrámy aj súdy. Tu sa nakupovalo a predávalo, robila politika, ohovárala vláda aj príbuzní. Héfaistov chrám bol vybudovaný v roku 449 pr. n. l. a patrí medzi najzachovalejšie antické pamiatky. V juhovýchodnej časti sa nachádza Stoa poikylé (Maľovaná stoa), zrekonštruovaná po 2. sv. vojne Američanmi. Nachádzali sa tu údajne prvé verejné záchody na svete.

Už máme dosť, slnko dnes pekne hreje a my zisťujeme, že sme aj „pripečení“. Nájdeme si relatívne kľudnú tavernu a dáme si menu. Grécky šalát s zaziki alebo saganaki a ako hlavné jedlo musaka a souvlaki. Na stôl nám donesú fľašu vody a biele pečivo a k zaziki aj pitu. Veľmi dobre a až do prasknutia sa najeme a to všetko za 12 € v centre. Trochu oddýchnutí sa poberieme na metro a odvezieme sa na stanicu Acropolis. Neďaleko sa nachádza Hadriánov oblúk starý okolo 1900 rokov a chrám Dia Olympského. Predstavuje ruinu najväčšieho antického chrámu, aký kedy bol postavený. Chrám mal rozmery 110x44 metrov a pozostával zo 104 stĺpov s výškou 17 metrov. Jeho výstavba začala už 515 rokov pred Kristom a dokončili ho v roku 131 pred Kristom.

Sily nám zostávajú ešte na jednu pamiatku, ktorú si nemôžeme nechať ujsť. Je ňou Panathénsky štadión, ktorý je celý z mramoru a jeho kapacita je v súčasnosti 45 000 divákov. Konali sa na ňom kultúrno – športové slávnosti, pri ktorým si uctievali bohyňu Pallas Athénu. Základy štadiónu pochádzajú z roku 566 p.n.l. a následne sa tu konali aj 1. novodobé Olympijské hry v roku 1896. Prešli sme sa strmým schodiskom až na vrchol a potom späť na plochu a do brány borcov. Ale to už bolo na dnes všetko. Ideme naspäť smerom na metro, keď tu zbadáme autobus 209, ktorý má isť na Syntagmu. Nasadneme, ale po niekoľkých zastávkach zisťujeme, že na opačný smer. Nevadí spoznáme ďalšiu časť Atén a nebolia pri tom nohy. Autobus je menší ako u nás a je v ňom prekliato málo miesta. Milan skonštatuje, že bol vyrobený pre pigmejov. Neuveriteľné, akými úzkymi uličkami sa dokáže šofér doslova preštrikovať pomedzi odstavené autá, ktoré blokujú nielen chodníky, ale aj autobusové zastávky. Pozrieme si konečnú a opäť nastúpime do toho istého busu. Na hotel som ja prišiel taký vyšťavený, že okamžite zaspávam a sprchu si dám až po dvoch hodinách. Chvíľu si ešte čítame a skoro ideme spať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.

SVET

Premiér Fico kráča iným smerom ako Visegrád

Slovensko začína v regióne viesť debatu o budúcnosti EÚ.


Už ste čítali?