Prekvapujúca Sofia

Autor: Andrej Šverha | 13.5.2017 o 11:28 | Karma článku: 12,61 | Prečítané:  679x

  Od návštevy Sofie nemáme žiadne očakávania, poznáme z nej len najznámejší chrám v Bulharsku - Alexandra Nevského. Je skrátka po ceste, tak ju navštívime. Pokračujeme v rozprávaní o našom putovaní Balkánom v roku 2013.

Čaká nás 400 kilometrová cesta do hlavného mesta. Z Burgasu ideme, po vtedy novej diaľnici. Trochu nás za Burgasom prekvapí značka - najbližšia čerpacia stanica 150 km. Postupne prechádzame na staršie časti diaľnice a tým sa aj jej kvalita zhoršuje.

Ubytovanie máme trochu ďalej od centra, ale neďaleko zastávky metra. Deti sú nadmieru spokojné. Apartmán má dve izby, v každej veľká telka (nie, že by nám chýbala), veľká polohovacia posteľ a bonbónikom je veľká vaňa s perličkou. V cene sú raňajky aj hotelový bazén, to všetko za necelých 15 € za osobu a noc. V kúpeľni nájde Soňa malý poklad, prípravky a pomôcky pre pobyt v hoteli. Takúto komplexnú ponuku som ani ja ešte nevidel. Od zubnej kefky, pasty, šampóna, sprchového gelu, mlieka po kúpeli, šitia a čo ja viem čoho ešte až po papuče.

Vybalíme, trochu si oddýchneme a vyrazíme metrom do centra. Chceme predovšetkým vidieť spomínaný Chrám svätého Alexandra Nevského. Hlavná kupola má výšku 45 metrov a zvonica 53 metrov. V chráme je 12 mohutných zvonov. Stavba bola dokončená v roku 1912. Chrám nesie typické znaky ruskej pravoslávnej sakrálnej architektúry a patrí k najvýznamnejším pravoslávnym stavbám sveta.

Neďaleko sa nachádza Byzantský tehlový kostol svätej Sofie zo 6. storočia, ktorý dal mestu meno. Nás najviac očaril kostolík svätého Juraja zo 4. storočia s cennými freskami uprostred rímskeho fóra v samom centre mesta. Je obkolesený budovou, v ktorej sídli prezident, ministerstvo a hotel. Pôsobí to zvláštne, relatívne nové budovy a uprostred 1 700 - ročný kostol.

Na druhý deň v prehliadke pokračujeme. Výhodou Sofie je, že väčšina pamiatok sa nachádza v centre blízko seba a dá sa to absolvovať pešo. Navštívime mešitu Banja Baši, ktorá je pomenovaná po blízkych minerálnych prameňov. Je to naša prvá návšteva mešity a je to naozaj silný zážitok. Samozrejme, že ženy dostávajú pri vstupe akési plachty na zahalenie a všetci sa musíme zobuť. Po vstupe to prišlo, nezabudnuteľný pach spotených nôh. Na podlahe je položený veľký koberec a keď sa po ňom prešli všetci veriaci a tisíce návštevníkov a ten pot tam zanechali... No nevydržíme tu dlho, pravdupovediac oproti prezdobeným pravoslávnym chrámom, nás tu nemá čo zaujať. Interiér je veľmi strohý. Ale ten pach..., ten nám zostane zavŕtaný v mozgu asi do konca života.

Aby sme nediskriminovali žiadne náboženstvo, vyberieme sa aj do židovskej synagógy. Pred vstupom musíme prejsť prehliadkou, či náhodou nemáme nejaké výbušniny. Žid, ktorý to vykonáva je pri tom veľmi príjemný a aj vtipný. Chce pre istotu ochutnať aj z fľaše Plisky, ktorú sme si kúpili na večerné posedenie. Nakoniec vyberie vstupné a ideme dnu. Synagóga je nádherná a zanechá v nás krásne dojmy. Nakoniec prehliadky sakrálnych pamiatok zakončujeme aj návštevou katolíckeho kostola. Ten je však na náš vkus príliš moderný.

Svojim názvom, ale aj vzhľadom nás uchvacuje aj Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu (bulharsky църква "Св. Николай Чудотворец". Stavba pripomína staroruskú moskovskú architektúru 17. storočia, ktorá hýri pestrými farbami a zlatom.

Prechádzame aj námestím Nezávislosti, kde práve prebiehajú prípravy na protestné zhromaždenie. Do oka nám padne aj monument svätej Sofie. Pamiatok už bolo na dnes aj dosť. Tak sa rozhodneme navštíviť aj výstavu Ľudské telo. Na Slovensku sa nám zdalo ďaleko zájsť do Bratislavy a tu to máme poruke.

Vtipný, ale hlavne nepochopiteľný zážitok sa spája s metrom. Kúpili sme si celodenný lístok, aby sme sa nemuseli stále otravovať s lístkami. No otravovať sme sa aj tak museli. Pred každým vstupom do metra, si totiž musíme vystáť rad pred okienkom a lístok aktivovať u bábušky. Celkom tej logike nerozumieme, asi tu ani žiadna nie je. No proste byrokracia ako vyšitá, ale plná zamestnanosť!

Cez deň naša strava pozostávala len z chutného pečiva, ktoré aj tu predávajú na každom kroku. Večer si teda zájdeme na teplú večeru v našom hoteli a tu ďalšie milé prekvapenie. Za 3 € dostaneme šalát a hlavné jedlo k tomu. Spolu s pivkom v pohode do 4 €.

Aby celé rozprávanie nevyznelo príliš ružovo, pri platení za hotel máme aj negatívnu skúsenosť. Ako sme už niekoľkokrát zažili, vybehli na nás s vyššou sumou ako máme potvrdené v objednávke. Nasledoval telefonát do ofisu, chvíľa napätia a ... niekto to musel popliesť .... a iné obvyklé výhovorky. Nakoniec zaplatíme pôvodnú sumu. Už sme si na to na našich cestách zvykli. Vždy pomôže vytlačené potvrdenie našej korešpondencie s hotelom.

Sofiu sa určite oplatí navštíviť a zdržať sa tu minimálne deň - dva. Je tu čo pozrieť a pamiatky sú relatívne blízko seba a navyše, váš rozpočet to rozhodne nezruinuje. Navyše čoskoro (od 30. júna 2017) začne lietať nízkonákladovka z Bratislavy do Sofie. No za propagáciu, by už mohli začať aj platiť :)

Nás čaká už len cesta domov. Pôvodný plán ísť najkratšou trasou na Niš, Belehrad a Budapešť sme mierne zmenili na obchádzku cez Skopje. Ďalší návrh dcéry Sone navštíviť aj hlavné mesto Kosova – Prištinu bol tesnou väčšinou zamietnutý. Ako to vyzerá v Skopje? Dočítate sa v poslednej časti nášho putovania po Balkáne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kiska: Niekedy to vyzerá, akoby sme v jednej krajine žili v dvoch rôznych svetoch

Prezident vyzýva mladých, aby slušne povedali svoj názor.


Už ste čítali?