Bukurešť a megalomanský Ceaușescov Palác ľudu

Autor: Andrej Šverha | 30.3.2017 o 20:04 | Karma článku: 11,72 | Prečítané:  3396x

 Palác ľudu (Casa poporului) alebo aj Palác parlamentu (Palatul Parlamentului) je druhou pohnútkou, pre ktorú som chcel navštíviť Rumunsko, hneď po Transfagarasane.

Chcel som na vlastné oči vidieť túto megalomanskú stavbu bývalého rumunského diktátora, pre ktorú bol ochotný obetovať životnú úroveň svojho národa a časť historického centra. Na stavbu si požičiaval od západu a pritom Rumuni žili v chudobe a nedostatku. Začali ho stavať v roku 1984 a v podstate nebol dokončený, pretože hlavného „staviteľa“ Nicolae Ceausesca v roku 1989 popravili.

Palác svojimi rozmermi 270 m na šírku, 240 m na dĺžku a 84 m na výšku je druhou najväčšou budovou sveta po Pentagone. Takmer všetok materiál potrebný na výstavbu bol rumunského pôvodu a nebolo ho málo. Napríklad 3 milióny ton mramoru, 3 500 ton kryštálu na 480 lustroch a 1400 stropných svietidlách. Perličkou je aj dvojtonový záves, ktorý musel byť tkaný na mieste.

Z hotela ideme najprv pešo na metro. Tam si rozložíme mapu, aby sme sa zorientovali. Hneď k nám pristúpil starší pán (Rumun) a anglicky sa nám prihovoril, či nepotrebujeme pomoc. S takouto ochotou sa stretávame na celom Balkáne. Kupujeme si raňajky v stánku s pečivom. Milujem Balkán aj kvôli ponuke čerstvého pečiva na každom kroku a ich zaujímavým chutiam. Plnia ich množstvom rôznych plniek, slaných aj sladkých.

Veľmi musíme porozmýšľať, z ktorej strany prísť k Palácu, aby sme ho náhodou nemuseli obchádzať. To by bolo na „pol dňa“. Kúpili sme si lístky na prehliadku, na konkrétnu hodinu a s anglickým sprievodcom. Pred vstupom musíme odovzdať pasy, dostaneme visačky a prechádzame kontrolou na kovové predmety, ako na letisku. U ochranky končia nožíky a iné ostré predmety, predsa len vstupujeme do budovy, kde zasadá parlament. Po kontrole čakáme na zvyšok našej skupiny a Soňa s kľudom Angličana vyberie z ruksaku vreckový nožík. Veď je Pathfinder (obdoba skauta) a to je „povinná výbava“. Prehliadka bola ohurujúca a len sme „zírali“, čo ten chlap dal postaviť.

Za približne 2 hodiny si prezrieme niekoľko obrovských miestností a vyšli sme na bočnú terasu. Na hlavnom balkóne sa vžijeme do roly diktátora, ktorý reční k svojmu ľudu. Máme výhľad na Bulvár jednoty (Boulevardul Unirii). Ten bol postavený podľa vzoru parížskeho Champs-Élysées. Je však o niekoľko metrov dlhší a o niekoľko centimetrov širší. Na záver nám sprievodca povedal, že za tie 2 hodiny sme prešli tak 6% paláca.

Ďalej kráčame po Bulvári Jednoty. Sú tu po oboch stranách „dvojprúdové“ chodníky s príjemným tieňom pod stromami. Ideme si pozrieť aj niečo naozaj historické, neďaleké zvyšky historického centra, sídlo patriarchu rumunskej pravoslávnej cirkvi (Palatul Patriarhiei). V chráme bol v roku 1881 korunovaný aj prvý rumunský kráľ Karol I. (ten, ktorý dal postaviť zámok Peleš).

 Nenecháme si ujsť ani Triumfálny oblúk postavený v roku 1936 podľa vzoru parížskeho Víťazného oblúka na počesť víťazstiev Rumunska v I. svetovej vojne.

Zaujal nás aj Dom Slobodnej tlače, dominantná stalinistická budova z roku 1956, symbol bývalého komunistického režimu. Prehliadka mesta pokračuje neďalekým krásnym parkom s veľkým jazerom. Zrazu máme pocit akoby sme ani neboli v skoro 2 miliónovom meste. Našu pozornosť pritiahli aj busty zakladateľov EÚ.

Ešte taká maličkosť. V obchode sme si všimli elektronické cenovky, každý tovar mal cenovku vo forme LED displeja.

Po celodennom chodení sme si oddýchli chvíľu na hoteli a večer sa ešte ideme prejsť na pivo. Náš hotel sa nachádza v sídliskovej časti, ktorú pretína široká štvorprúdovka. Bytovky vyzerajú dosť ošarpane a každý balkón akoby bol iný. Na konci sídliska nájdeme reštauráciu. Je útulná a vonkajšie posedenie je obohnané rozprašovačom vodnej hmly. Je tu veľmi príjemné posedieť, napriek tomu, že je ešte dosť horúco.

A na záver k tým psom. Videli sme ich veľa a pripadalo nám, že každý má vyárendovanú svoju ulicu. Polihovali v tieni, na schodoch do metra a pôsobili skôr lenivo ako agresívne. Ani po nás neštekli.

Na ôsmy deň našej dovolenky konečne zamierime k moru. Ako vyzerajú pláže v Rumunsku a kam sa ešte vyberieme? O tom nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.

SVET

Premiér Fico kráča iným smerom ako Visegrád

Slovensko začína v regióne viesť debatu o budúcnosti EÚ.


Už ste čítali?