Tajomný Draculov hrad Bran, Stalinovo mesto a zámok Peleš

Autor: Andrej Šverha | 25.3.2017 o 13:17 | Karma článku: 12,07 | Prečítané:  4010x

 Ráno sa lúčime s majiteľom Eko Bio hotela a štartujeme do neďalekej obce Bran. Hrad Bran je všeobecne označovaný za Draculov hrad, aj keď ten tu pravdepodobne nikdy nežil. Podľa niektorých prameňov naň raz zaútočil v roku 1460.

Za Draculov hrad ho označili turisti na základe podoby s hradom opísaným v románe Brama Stokera - Dracula. Napriek všetkým pochybnostiam tento hrad z roku 1212 je pôsobivý svojim mohutným vzhľadom a určite stojí za návštevu.

Najprv si vystojíme dlhý rad a približne s 15 minútovým oneskorením pokladnicu otvoria. Absolvujeme prehliadku individuálne, bez sprievodcu. Hrad je postavený na kopci, takže súčasťou prehliadky sú hlavne výstupy po úzkych schodištiach. Jednotlivé miestnosti sú dosť malé a vidíme v nich historický nábytok, zbrane, brnenia, ale aj napríklad Draculov rodokmeň alebo mučiace nástroje. Hrad je pomerne malý a prehliadku stihneme do hodiny. Oplatí sa poprechádzať aj pekným parkom s jazierkom.

Medzitým v podhradí otvorili stánky s rôznymi umeleckými aj menej umeleckými predmetmi. My sme si kúpili tričká s motívmi Draculu. Ten samozrejme dominoval ako najpredávanejší artikel v rôznych podobách.

Tento malebný kraj si zamiloval aj britský princ Charles, ktorý tu vlastní niekoľko nehnuteľností. Dočítal som sa, že je zapojený aj do ekologických projektov a obnovy historického centra mesta Sibiu. „Transylvánia je v mojej krvi. Mám tu rodinné putá, a preto sa o túto oblasť tak zaujímam,“ vysvetľuje Charles. Jeho praprateta Mary sa totiž vydala za rumunského princa a stala sa kráľovnou. Bývala aj na hrade Bran, ktorý dala zrekonštruovať.

Pokračujeme do Brašova, kde máme rezervovaný penzión neďaleko centra. Cestou sa nám ešte naskytol pohľad na hrad Rašnov.

Brašov je obklopený Južnými Karpatmi nazývanými aj Transylvánske Alpy. V päťdesiatych rokov sa volal Stalinovo mesto.

Do centra ideme pešo a zaujmú nás dedovia v parku, hrajúci pri betónových stoloch šach. Všeobecne na Balkáne sa dosť žije v parkoch a tento ponúkal aj stroje na cvičenie a posiľňovanie. Také niečo mi u nás chýba. Najznámejším námestím v historickom, stredovekom centre je Piaţa Sfatului, na ktorom sa vyníma radnica. Hlavnou dominantou mesta je neďaleký Čierny kostol zo 14. storočia.

Prechádzame sa popri mestských hradbách a vežiach. Ako bonus na záver sa vyvezieme lanovkou na 987 m vysokú horu Tampa. Len niekoľko minút pešo od stanice lanovky sa nachádza obrovský nápis Brasov. Samozrejme nenecháme si to ujsť. Je tu aj vyhliadková plošina, z ktorej máme mesto ako na dlani. Stretávame tu predavačov ponúkajúcich čerstvé lesné maliny, tak potešíme aj deti.

Ďalší deň sme sa vybrali konečne do Bukurešti. Z Brašova stúpame do hôr. Prechádzame viacerými lyžiarskymi strediskami a krásnou prírodou. Cestou máme naplánovanú zastávku a prehliadku druhej najnavštevovanejšej pamiatky v Rumunsku zámku Peleš, prvou je hrad Bran. Je postavený v nemeckom neo-renesančnom štýle a navrhol ho nemecký architekt Wilhelm Dodderer. Leží nad mestečkom Sinaia uprostred hôr. Chvíľu musíme čakať na anglicky hovoriacu sprievodkyňu a tak to využijeme na prehliadku sústavy terás a anglických záhrad. Rozprávkový zámok má 160 komnát a bohato vyrezávané vežičky. V izbách je obrovské množstvo obrazov, sôch, zrkadiel, perzských kobercov, brnení, nábytku a jedálenských súprav. Toto sídlo upútalo aj rumunského diktátora Ceausesca, ktorý si Peleš zvolil za svoje súkromné sídlo (1975 - 1990) a pre verejnosť bol uzatvorený. Povráva sa, že za jeho čias sa na hrade odohrávalo mnoho orgií. A vraj zámok navštívil aj Gerald Ford, americký prezident, na pozvanie Ceausesca.

Premávka na ceste do Bukurešti je celkom intenzívna a tešíme sa, keď budeme konečne na diaľnici. Tam sme chceli zastaviť na odpočívadle, ale ani jedno nebolo dokončené. Pravdepodobne (v tom čase) išlo o novo otvorenú časť diaľnice. V Bukurešti sa na jednej z mnohých križovatiek nechtiac rozdelíme a tak už je na každého schopnostiach a GPS-ke dostať sa do hotela. My sme tentokrát doplatili na nepresné informácie, ktoré som našiel v Google mapách. Poloha hotela bola zadaná s asi 2 kilometrovou nepresnosťou a tak sme blúdili po bukureštskom sídlisku a pýtali sa miestnych na hotel. Nakoniec nás cez telefón znavigoval Igor.

Čo všetko nám ponúkne, pre mnohých turistov zaznávaná Bukurešť. Čo množstvo túlavých psov, kto im padne za obeť? O tom sa môžete dočítať v pokračovaní zápiskov z Balkánu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

SME Naživo: Rusko, aké by Slováci chceli, nikdy neexistovalo

V diskusii SME diskutujú odborníci o propagande.

KOMENTÁRE

Kto porazí Zemana a Babiša alebo hľadanie nádeje v Česku

Čechov čakajú prezidentské aj parlamentné voľby.


Už ste čítali?