reklama

Transfagarasan a Eko Bio hotel

Fotografie Transfagarasanu boli pre mňa najväčšou pohnútkou prečo navštíviť túto zaujímavú krajinu. Prezrel som si ho detailne cez Street View a pozrel aj pár videí. V tento deň bolo však najhoršie počasie našej dovolenky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Asi preto, že som sa tak tešil. V tejto nadmorskej výške je to ale normálne, veď sme prechádzali cez Fagarašské pohorie vo výške okolo 2 000 metrov.

Výstavba tejto cesty s označením DN7C začala v roku 1969 na podnet rumunského diktátora Nicolae Ceausescu. Pri výstavbe vraj zomrelo okolo 40 ľudí. Transfagarasan má dĺžku cca 90 km a nachádza sa medzi obcami Cârțișoara a Arefu a v tomto smere sme ju aj absolvovali.

Zo Sibiu sme vyrazili skoro ráno a už pred siedmou sme začali stúpať. Soni (dcére) začalo byť zo zákrut nevoľno, tak sme išli pomaly a často zastavovali. Cestu sme si aj tak chceli vychutnať a hlavne odfotiť tie nádherné výhľady.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Transfagarasan. Takto sme si to nepredstavovali.
Transfagarasan. Takto sme si to nepredstavovali. (zdroj: AS)

Ako som už spomínal, počasie nám neprialo a začalo popŕchať. Keď sme sa blížili k vrcholu prišla aj hmla. Na najvyššom bode cesty sme prechádzali okolo jazera ľadovcového pôvodu Balea (2 034 m.n.m). V blízkosti je aj veľké parkovisko a stánky so suvenírmi. Zastavili sme vystúpili z auta a hneď sa aj vrátili. Začalo silno liať. Bolo mi do plaču. Čo už musíme sa sem ešte vrátiť (a pridáme aj prechod cez Transalpinu). Chcem to vidieť za jasnej oblohy, ako na týchto obrázkoch z netu. O niekoľko sto metrov sme prešli tunelom a za ním už bolo počasie o čosi lepšie. Nelialo a hmla trochu ustúpila. Tak sme aspoň čo-to odfotili a pomaly začali klesať. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Prešli sme tunelom
Prešli sme tunelom (zdroj: AS)
Konečne niečo vidíme
Konečne niečo vidíme (zdroj: IK)
Soňa a ja. No nebolo jej najlepšie, ale chlad pomáhal :)
Soňa a ja. No nebolo jej najlepšie, ale chlad pomáhal :) (zdroj: AS)
Čaká nás cesta dole
Čaká nás cesta dole (zdroj: AS)
Obrázok blogu
(zdroj: AS)
Obrázok blogu
(zdroj: IK)

Cestou sme stretli kone, ktoré nám skoro strčili hlavu cez otvorené okno do auta a aj cyklistov. V jednej zatáčke dokonca kempovali turisti. Aj keď nám to celkom nevyšlo podľa predstáv, prechod cez najvyššie pohorie Rumunska bol pre nás veľkým zážitkom.

Kone na ceste
Kone na ceste (zdroj: AS)
... a skoro v aute
... a skoro v aute (zdroj: AS)
Bolo to nádherné
Bolo to nádherné (zdroj: AS)

Cesta sa postupne vyrovnala a o niekoľko kilometrov sme sa dostali k priehrade Vidraru. Tá bola v čase dokončenia (1965) piatou najväčšou európskou priehradou. Nad hrádzou stojí pamätník elektriny, obrovská oplechovaná socha Prométhea. Podľa nášho skromného názoru nie veľmi vydarená.

Priehrada Vidraru
Priehrada Vidraru (zdroj: AS)
Priehradný múr
Priehradný múr (zdroj: IK)
Pohľad do hlbočiny
Pohľad do hlbočiny (zdroj: AS)
Prométheus, pamätník elektriny
Prométheus, pamätník elektriny (zdroj: AS)
Cesta vedie po priehradnom múre
Cesta vedie po priehradnom múre (zdroj: IK)

Asi o tri kilometre ďalej sa na kopci týčia pozostatky skutočného Draculovho hradu Poenari. V tento deň nám počasie naozaj neprialo, len čo sme zastavili, začalo opäť silno pršať. Nebol vhodný čas na výstup po 1 480 schodoch k hradu. Hrad Poenari bol postavený v 13. storočí vládcami Valašska a v roku 1459 Vlad III. Dracula prevzal hrad do svojích rúk. Nechal ho zrekonštruovať, dnes sú z neho bohužiaľ len ruiny, ale je to skutočne autentické miesto pre všetkých fanúšikov Draculu. A navyše vraj tam aj v noci straší.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Hrad Poenari
Hrad Poenari (zdroj: AS)

Cestou stretávame typické rumunské vozy ťahané koňmi naložené takou kopou sena, že cez ne nie je nič vidno. Väčšinou však na vrchu sedí chlap, ktorý vás znaviguje kedy ho možno bezpečne predbehnúť. Pokračujeme smerom na Brašov cestami rôznych kvalít. Chvíľami to bola panelová cesta, kde sme mali pocit, že sa nám autá už-už rozpadnú.

Na pomedzí Valašska a Transylvánie
Na pomedzí Valašska a Transylvánie (zdroj: AS)

Na dnešok nemáme zabezpečené ubytovanie, ako hovorí Soňa trochu dobrodružstva nezaškodí. Keď sme sa začali po niečom obzerať, zaujal nás penzión uprostred panenskej prírody, asi 40 km pred Brašovom. Cena ubytovania bola 12 € za osobu a to sa nám majiteľ ospravedlňoval na vyššiu cenu kvôli tomu, že zostaneme len na jednu noc. Penzión bol zrekonštruovaný a pekne zariadený. Ponúkol nám aj stravu a tak sme si dali polievku. Predložil nám aj ponuku domácich výrobkov, pretože pri penzióne bola aj farma. Chovali tam kravy a ovce a iné domáce zvieratá. Dohodli sme sa, že k večernému posedeniu sa nám hodia nejaké syry a bryndza.Ja som bol poverený výberom. Majiteľ ma zobral do výrobne, kde mi z každého druhu dal ochutnať. Ja som mu ukázal koľko nám má z vybraného syra odrezať. Všetko starostlivo zvážil a spočítal. Na konci ešte odporúčal na ochutnávku víno, rovno nalial asi dvojdecový pohár. Bolo vynikajúce tak som zobral 2 litre. Nakoniec ešte prišlo aj na aperitív, čučoriedkový likér. Bol sladký a na dne bolo ešte veľa čučoriedok. Po ochutnávke som tiež fľašu zobral. Keď som „nákup“ doniesol aj ostatným členom výpravy, začali sme hneď s hostinou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dookola to vyzeralo ako na lazoch. Krásna príroda a sem tam nejaký dom. Po malom pohostení sme šli na prechádzku, aby nám vytrávilo. Boli sme veľmi spokojní ako sme nakoniec dopadli s ubytovaním. Povedali sme si, že si tu vieme predstaviť aj týždenný pobyt v lone prírody a s domácou poživňou.

Eko Bio hotel
Eko Bio hotel (zdroj: AS)
Mláďatá. Peťa a Soňa si našli kamaráta
Mláďatá. Peťa a Soňa si našli kamaráta (zdroj: AS)
Na prechádzke
Na prechádzke (zdroj: AS)
Soňa, Peťa, Peťo a Filip
Soňa, Peťa, Peťo a Filip (zdroj: AS)
Obrázok blogu
(zdroj: AS)
Roztrúsené domčeky
Roztrúsené domčeky (zdroj: AS)

Raňajky nám servírovali na dvoch veľkých drevených denkách. Boli obložené syrom, slaninou, klobáskou, vajíčkami a inými domácimi fajnotami. K tomu paprika, paradajky, cibuľa a chlieb. Deťom sa rátalo čerstvé mlieko od kravičky. Za stravu (polievka, nákup syrov a vína a raňajky) sme doplatili asi 5 € na osobu. Takto nejako si predstavujeme raj na zemi.

A prečo Eko Bio hotel? Majiteľ nevedel po anglicky a tak nám s komunikáciou pomáhal iný hosť (z Bukurešti). Zato však pri každom jedle zdôrazňoval, že je to bio a eko. Po osobnej skúsenosti, sme nemali dôvod o tom pochybovať.

Romantika, pokoj a kľud
Romantika, pokoj a kľud (zdroj: AS)

Pokračujeme po stopách Draculu na jeho hrad Bran a ďalej do Brašova, ale o tom sa dočítate v ďalšej časti.

Andrej Šverha

Andrej Šverha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  111
  •  | 
  • Páči sa:  192x

Som zvedavý a to ma „núti“ cestovať. Rád objavujem nové miesta a nových ľudí. Čo ma charakterizuje? Sú to tieto myšlienky: "Mali by sme byť šťastní, že žijeme v tejto krajine, a to za akýchkoľvek podmienok. Aj sociálne slabší majú to, čo v mnohých krajinách nemá 90 percent ľudí. Už v Užhorode, päť kilometrov od našich hraníc, je iný svet." A môj druhý rozmer je: "V roku 2018 publikoval časopis The Lancet štúdiu, na ktorej sa zúčastnilo viac ako milión účastníkov. Výsledok bol jednoznačný - jazda na bicykli je druhou z najlepších aktivít zameraných na odbúravanie stresu (prvou bol kolektívny šport). Cyklisti zažívali až o 21,6 percenta menej dní, keď boli v zlom duševnom rozpoložení ako tí, ktorí nešportovali vôbec." Zoznam autorových rubrík:  CykloturistikaCestovanieNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu