Tam sme navštívili občerstvovaciu stanicu – staničný bufet a vyrazili sme. Najprv popri trati a potom smerom na juh. Prvou zastávkou boli pozostatky (vykopávky) zaniknutej stredovekej obce Šoldov.
Pokračovali sme chvíľu po ceste smerom na Važec a odbočili sme na lúku smerom do lesa. A boli sme v Hlbokej doline, kde srnka vodu pije, aj keď my sme žiadnu nestretli. Po pár kilometroch sme vyšli na Liptovskú cyklomagistrálu.
Pokračovali sme po cyklotrase, ktorá bola vybudovaná na mieste bývalej železničky, po ktorej sa zvážalo drevo. Vedie tesne okolo Čierneho Váhu prekrásnou liptovskou prírodou. Došli sme až do osady Čierny Váh, kde sme si dali krátku prestávku a posilnili sa sladkosťami pred očakávaným stúpaním. Pozreli sme si maličký kostolík a lesnícky cintorín.
Ďalej naša cesta viedla popri spodnej nádrži prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh. Cesta bola zvlnená. Vo Svaríne sme sa otočili o 180° a začalo sa stúpanie k hornej nádrži. Čakalo nás 7,2 km stúpania s prevýšením 465 m, takmer ako do neba. Tu sme sa už rozdelili a každý si šiel vlastným tempom. Ja som sa snažil neskončiť posledný. Vydržal som šliapať 5,5 km bez oddychu a bol som na peknom treťom mieste. Na chvíľu som zastavil, vydýchať sa, napiť a zobliecť sa. To využil zatiaľ posledný Milan a predbehol ma. Snažil som sa ho ešte dobehnúť, ale nepodarilo sa. Došiel som posledný za približne hodinu. Prvý Miro tam už 15 minút čakal. Ak nie som prvý, potom platí olympijské: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.“
Hore sme to patrične oslávili, poobzerali okolité hory a nadchýnali sa veľkosťou nádrže. Nádrž ma objem 3,7 mil. m3 vody a je najvýkonnejšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Bol čas obeda, tak sme sa usadili v závetrí a obedovali a súčasne sa kochali výhľadmi.
Nasledoval zjazd. Chvíľu sme sa vrátili po asfaltke, ktorou sme prišli. Zabočili sme do lesa, smerom do Východnej. 6,5 kilometrový zjazd bol miestami prerušovaný miernymi stúpaniami. Cesta mala rôzne povrchy a dole sme došli vytrasení ako Detvy (kto nepamätá, boli to asi najlacnejšie cigarety za socíku). Najviac nadával však Miro geodet. Má skoro nový bike s dobre odpruženou prednou vzduchovou vidlou. Len škoda, že ju zabudol odblokovať. Milan toho už mal dosť a mal ešte na večer nejaké plány, tak sa na stanici vo Východnej od nás odpojil. My, ostatní traja blázni sme pokračovali ďalej. Tentokrát popri Bielom Váhu. Pravdupovediac, už po kilometri som začal v duchu nadávať, že prečo som aj ja nešiel na vlak. Terén bol náročný a ešte sme aj stúpali. Konečne sme boli na hlavnej ceste smerom do Štrby. Prepadol nás smäd a hľadali sme najbližšiu krčmu. Prvá možnosť bola obec Važec. Zamietli sme to, lebo dedina bola pod hlavnou cestou a späť by sme museli stúpať. Zbadali sme motorest Kriváň. Tam sme si dlhšie oddýchli. Za obeť padli zásoby Plzne.
Cestou do Štrby sme sa ešte zastavili na Nemeckom vojenskom cintoríne a miernou obchádzkou sme prišli na stanicu, odkiaľ sme ráno vyrazili.
Celkovo sme prešli približne 75 km. Liptov nám učaroval. Je to ďalšie miesto kam sa oplatí vrátiť.
