Zápisky z Balkánu: Bosna a Hercegovina (Mostar, Sarajevo)

Autor: Andrej Šverha | 28.1.2017 o 16:14 | Karma článku: 11,05 | Prečítané:  840x

 Ráno sme sa pobalili a vyrazili do krajiny, ktorá bola pre nás veľkou neznámou a od ktorej sme nevedeli, čo máme čakať. Opäť ako pri Albánsku, počuli a čítali sme hlavne o nebezpečenstvách. Radšej nikde nezastavujte.

A už vôbec nechoďte mimo cesty, všade môžu číhať mínové polia.

V Hercegovine sme boli pomerne rýchlo. Patrí jej malá časť pobrežia Jadranského mora, rozdeľujúca Chorvátsko na dve časti. Prešli sme mestom Neum a 15 km pobrežia a vrátili sa opäť do Chorvátska. Pokračovali sme na Metkovič. Cez hranice sme sa dostali rýchlo, pas EU je v tomto na nezaplatenie. Dôkladne prehľadávali hlavne Kosovčanov, Albáncov a Turkov.

Našou prvou zastávkou bol Mostar. Zaparkovali sme neďaleko Starého mosta a išiel som zaplatiť do búdky. Vtedy dcéra Soňa pochopila, prečo sa ich mena nazýva Konvertibilná Marka a čo to vlastne znamená. Konvertibilná je preto, lebo hociktorý predavač miesto nej rád zoberie aj eurá, doláre, kuny alebo aj inú pre neho zaujímavú menu. Samozrejme po prepočte pevným kurzom.

Za mostom sa nachádza Staré mesto, kde sa zrazu ocitnete v Oriente. Je plné malých obchodíkov s medenými džezvami, kašmírovými šatkami, šperkami a mnohým iným tovarom. Len pár krokov nad tým vedie ulica maršala Tita, kde je možné vidieť ruiny domov a guľky na fasádach pochádzajúce z nedávnej vojny. Zašli sme aj do štýlovej záhradnej reštaurácie, rozlúčiť sa balkánskou kuchyňou. Samozrejme nesmela chýbať pljeskavica.

Ďalším cieľom je Sarajevo. Bol som tam s rodičmi v roku 1976 (alebo 77) a chcel som ho tiež ukázať deťom. Zaparkovali sme v úplnom centre v Baščaršiji. Parkovisko bolo podzemné a mal som pocit akoby som bol v pivničných priestoroch paneláku. Všade boli nosné stĺpy, tma a voda, veľmi zle sa tam parkovalo. Baščaršija znamená hlavné trhovisko a pochádza z osmanskej doby z roku 1462.

Prešli sme sa starobylými uličkami, poobzerali mešity, typické kaviarničky a zastavili sa v cukrárni na koláčik. Potom som šiel do infocentra zistiť, kde sa nachádza miesto atentátu na Františka Ferdinanda d'Este. Ako malého chlapca ma otec odfotil v stopách Gavrila Principa (hlavného atentátnika) na mieste, odkiaľ strieľal na následníka trónu. Našli sme to miesto, ale stopy nikde. Tak som sa opäť spýtal v infocentre. Miesto bolo počas ostreľovania Sarajeva zničené a odliatky stôp sú umiestnené v múzeu. Múzeum bolo hneď na tomto mieste. Tak sme sa pozreli aj tam, bolo maličké. Po zaplatení vstupného sme si mohli fotiť čo sme chceli a odfotiť sa aj so stopami aj voskovými figurínami následníka trónu s manželkou.

Sarajevo je celkom veľké mesto (približne 300 000 obyvateľov) a doprava bola na pokraji kolapsu. Radšej sme sa pobrali ďalej. Ubytovanie sme nemali vopred zaistené. Povedali sme si, že okolo šiestej sa začneme po nejakom obzerať. Prechádzali sme lesom a zbadali sme upozornenie Pazi mine (pozor míny) a hneď neďaleko sme našli hotel Panoráma. Bola z neho pekná vyhliadka na dedinu Olovo a okolité hory. Ubytovali sme sa a ešte sa aj vybrali na malú prechádzku. Prešli sme okolo moslimského cintorína, videli niektoré už opravené domy a pred nimi autá so západnými značkami. Ale boli tam aj domy so stopami po guľkách. Došli sme až ku katolíckemu kostolu z 15. storočia.

Bosna a Hercegovina má naozaj čo ponúknuť, my sme len tak nazreli. Skonštatovali sme, že nie je sa tu čoho báť, samozrejme mínové polia radšej neskúšajte.

Ale na dnes toho bolo už naozaj dosť. Naša zajtrajšia cesta povedie do metropoly Maďarska.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

SME Naživo: Rusko, aké by Slováci chceli, nikdy neexistovalo

V diskusii SME diskutujú odborníci o propagande.

KOMENTÁRE

Kto porazí Zemana a Babiša alebo hľadanie nádeje v Česku

Čechov čakajú prezidentské aj parlamentné voľby.


Už ste čítali?