Ja som si samozrejme myslel, že vyberá parkovné. Ale on nám ponúkol prenájom člna a plavbu po jazere. Najprv nás však poslal zaplatiť vstupné do národného parku a vraj nám vybavil zľavu.
Ukázal nám čln a dohodli sme sa na hodine plavby za 25 € s tým, že sa budeme môcť aj okúpať. Najprv to bola romantická plavba pomedzi rákosie, lekná a nejaké vtáky. Potom už na otvorenej ploche sme sa kochali pohľadom na okolité hory a neďaleký monastir sv. Nikolu. Asi na 15 minút sme zakotvili a mohli sa okúpať v teplej jazernej vode.
Skadarské jazero je najväčšie jazero na Balkáne a leží v nadmorske výške len 6 metrov nad morom. Jeho rozloha značne kolíše vzhľadom na ročné obdobie a stav vody, od 370 až do 550 km štvorcových. Na jeho dne je približne 50 prameňov, čo zabezpečuje pravidelnú výmenu vody a tým je zabezpečená aj jej čistota. Národný park je jednou z najväčších vtáčích rezervácií v Európe.
Cestou späť do prístavu sme si všimli nad dedinou zrúcaniny hradu. To bude ďalší cieľ nášho výletu. Mierne sme sa vyštverali dedinou, stretli sme ovce a kozy a už sme boli na cestičke ku hradu. Hrad tvorilo niekoľko polozrúcaných budov a zvyšky opevnenia. Bol z neho krásny výhľad na jazero a jeho pobrežie, ktoré hralo stovkami odtieňov žltej a zelenej farby.
Cestou späť do Ulcinju sme sa ešte zastavili v pevnosti Starý Bar. Boli sme uchvátení pohľadom naň v teplom podvečernom svetle. Chvíľu sme sa pevnosťou poprechádzali a nadýchali histórie. Pevnosť bola postavená v 14. až 15. storočí a nachádzajú sa v nej aj zachovalé budovy. Zaujímavosťou, ktorú je z pevnosti vidno, je akvadukt zo 16. storočia. 200 rokov zásoboval mesto vodou. Už pomaly za tmy sa vraciame do nášho apartmánu.
Po desaťdňovom pobyte sa poberáme opäť ďalej za ďalšími zážitkami. Cieľom dnešnej cesty je Dubrovník. Ako je u nás dobrým zvykom, cestou sa zastavujeme v mestečku Kotor. A neľutujeme. Zhodli sme sa, že je to najkrajšie mesto, ktoré sme v Čiernej Hore navštívili. Zaparkovali sme neďaleko hradieb a už cestou sa kocháme pohľadom na ne. Trochu mi to pripomína výjav z Pána prsteňov. Do starého mesta vchádzame morskou bránou. Kotor patrí medzi najzachovalejšie stredoveké mestá v juhovýchodnej Európe. Hradby obkolesujúce staré mesto majú až 4,5 kilometra a ich výška je až 20 metrov.
Chvíľu sa pomotáme úzkymi uličkami a už naše kroky smerujú k pevnosti sv. Ivana nad mestom. Nasleduje trištvrte hodinový výstup, ktorý nás však odmeňuje výhľadmi na mesto, ako aj na Boku Kotorskú. Tá sa zapísala aj do našej histórie. Už za Rakúsko – Uhorska slúžila ako základňa pre vojenské námorníctvo. Za prvej republiky bola prístavom pre česko – slovenské lode. Tento záliv má od pobrežia až po prístav Kotor dĺžku 28 kilometrov a bol vytvorený zatopením ústia rieky. Takže jeho označenie ako fjord nie je správne, lebo nevznikol činnosťou ľadovcov. No na jeho kráse to nič neuberá.
Hore si pozrieme zrúcaniny, ale hlavne oddychujeme a fotíme, fotíme, fotíme. Keďže nám už dochádza voda, tak si kúpime aspoň pollitra tejto predraženej chladnej tekutiny. Cestou dole si všimneme, ako jej cena v závislosti od klesajúcej nadmorskej výšky, taktiež klesá.
V Starom meste si oddýchneme v klimatizovanej reštaurácii pri obede. Nakúpime ešte pár fliaš červeného vína a už sa vydáme okolo zálivu smerom do Chorvátska. Samozrejme nejdeme trajektom, ktorý by nám skrátil cestu asi o 20 km, ale okolo zálivu. Držíme sa hesla cesta je cieľ.
Už nás čakalo len jedno prekvapenie. Chaos na hranici a všemožné predbiehanie - to nás už neprekvapilo. Ale prašná cesta bez asfaltu na chorvátskej strane, už trochu áno. Ako sme dorazili do Dubrovníka a čím nás zaujal, sa môžete dočítať v pokračovaní našej story po Balkáne.
