reklama

Moje Ukrajinské dobrodružstvo: Kyjev a Odesa

Pokračovanie zápiskov z cesty po Ukrajine. V predchádzajúcej časti som cestoval vlakom do Kyjeva a začal sa zoznamovať s týmto mestom. Môžete si to prečítať tu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

3. deň - Kyjev a cesta do Odesy

Budíček mám nastavený na 7.30, ale vstal som skôr. Ubytovanie bolo celkom dobré (taká podzemná izba s oknom akoby pivničným) a hlavne blízko centra. Odniesol som batoh na stanicu do úschovne a mal som v pláne vyraziť metrom na Zolotie vorota. Keď som však vychádzal z metra všimol som si strašne veľa ľudí pred vchodom, túto stanicu dočasne uzavreli. Tak som sa rozhodol ísť maršrutkou za 5 hrivien. Mala v trase 2 zastávky metra, len som nevedel ktoré to sú. Išli sme už dosť dlho, žiadne zástavky metra som nevidel a vôbec som nepoznal túto časť mesta. Rozhodol som sa vsadiť na to, keď vystúpi viac ľudí s kuframi. A bingo, vyšlo mi to, dostal som sa do metra. Kúpil som si ešte raňajky croissant s kuracím mäsom (asi aj s cibuľkou), s bravčovým mäsom a hubami a jeden s tvarohom. Píšem to preto, lebo sa mi páči, aký je tu pestrý výber.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
V Kyjeve sú aj moderné budovy, aj keď ja mám radšej tie staršie (budovy)
V Kyjeve sú aj moderné budovy, aj keď ja mám radšej tie staršie (budovy) (zdroj: AS)

Odtiaľ idem ku katedrále sv. Sofie. Veľmi pekný areál, ale predstavoval som si to väčšie. Katedrála z roku 1037 mi vyrazila dych. Ohromné fresky, vysoké stropy, ale zároveň trochu málo miesta. Bola tam aj vystavená mozaika z maľovaných veľkonočných vajec - panna Mária a potom ešte rôzne fresky a obrazy. Osobitne ma zaujal obraz - Klaňanie pozemských cárov cárovi Nebeskému (klananie zemnich carov, caru Nebeskemu). V záhrade boli veľmi zaujímavé sochy a celý park bol plný mladých umelcov.

Zlatá brána (Zoloti vorota)
Zlatá brána (Zoloti vorota) (zdroj: AS)
Katedrála sv. Sofie (Svätej Múdrosti), (Софійський собор)
Katedrála sv. Sofie (Svätej Múdrosti), (Софійський собор) (zdroj: AS)
Detail pôvodného muriva
Detail pôvodného muriva (zdroj: AS)
Sochy v parku
Sochy v parku (zdroj: AS)
Obrázok blogu
(zdroj: AS)

Odtiaľ som šiel k Michajlovskému chrámu, ktorý vyniká pozlátenou kupolou. Prebiehal tam práve krst bábätka a to dávalo o sebe vedieť hlasným krikom. Stretol som tam aj známych z vlaku. Keďže začalo pršať, tak som sa tam chvíľu zdržal. Potom som sa ešte prešiel susedným parkom a zamieril naspäť na Majdan, na metro. Už ma celkom boleli nohy, tak som šiel do nákupného centra za pokupkami. No nič zaujímavé (výhodné) som nenašiel. Tak som sa v supermarkete aspoň najedol, dal som si Paelu s kuracinou a urobil nákup na cestu. Potom som už šiel späť na stanicu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Chrám sv. Michala (Михайлівський Золотоверхий собор)
Chrám sv. Michala (Михайлівський Золотоверхий собор) (zdroj: AS)
Park s dúhou
Park s dúhou (zdroj: AS)

Pri vyberaní zo skrinky som si užil trochu paniky, keď sa mi skrinka pár desiatok sekúnd nechcela otvoriť. Ešte som nespomenul, že chvalabohu majú skrinky ako u nás za socíku. Tie s kódom vo vnútri aj vonku.

Napínavý bol aj príchod vlaku. Samozrejme som nevedel kde bude 7. vagón, ale moja cestovateľská intuícia ma nesklamala a posúval som sa len o jeden. Ľudí bolo na nástupisku ako na Václavaku (alebo Majdane včera). Vlak je super moderný, priestranný a myslím, že lepší ako tie na Slovensku. Do Odesy mam doraziť o pol dvanástej, tak som zvedavý ako nájdem ten hotel. Je len asi 2 km od stanice. Však uvidím ako to vyriešim. Ale som sa rozpísal, asi je to tým že mám vo vlaku čas. Aj keď vedľa mňa sedela pohľadná slečna. Zápisky mali prednosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Čakám na vlak do Odesy
Čakám na vlak do Odesy (zdroj: AS)
A takýmto strieborným šípom (alebo aj stepným koňom – Tarpanom) som sa dostal do Odesy
A takýmto strieborným šípom (alebo aj stepným koňom – Tarpanom) som sa dostal do Odesy (zdroj: AS)
Lístok do Odesy (všetky lístky sú na meno)
Lístok do Odesy (všetky lístky sú na meno) (zdroj: AS)

4. deň - Odesa - deň veľkého chaosu a tiež malých sklamaní

Zaspával aj vstával som v kobke 2,5 x 2,5 m bez okna a s kúpeľňou kde sa asi na 1 m2 zmestilo WC, sprcha a umývadlo. Len ja som sa skoro nezmestil. Zuby som si umýval tak, že som pľul z pol metra do umývadla, bližšie sa nedalo ísť.

Mikro kúpeľňa
Mikro kúpeľňa (zdroj: AS)
Izba bez okna
Izba bez okna (zdroj: AS)

Ale začnem po poriadku. Po veľkom zážitku z ukrajinského super moderného vlaku ma čakala nočná Odesa. Bol som už unavený z celého dňa a tak som sa rozhodol, že pôjdem taxíkom. Spočítal som si koľko som ochotný dať za taxi. Oslovil som prvého taxikára a ten na mňa vybehol s cenou 300 hrivien. Povedal som mu, že či sa s koňom zrazil. Preklad po ukrajinsky som nevedel, tak som len povedal že za 2 km je to veľa. Išiel som k druhému taxi, ten povedal 80, čo bolo v mojom pásme 50 až 100. A ani som nezjednával. Ukázal mi, že aha mám mercedes a posadil ma do dodávky, tuším Renaultu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V hoteli ma nevedeli nájsť v rezerváciách, ale zas až taký problém to nebol. Keď prišiel jeden miestny kunšaft so slečnou, nadobudol som pocit, že to je hodinový hotel.

Tak som sa ubytoval a mal som si možnosť vybrať z 2 zlých možností (izieb). Vybral som si tu horšiu, ale to som zistil až keď som sa nasťahoval, zrazu sa z vedľajšej izby ozval plač malého dieťaťa. Chvalabohu časom ustal. To ešte nebolo to najhoršie, to začalo až cca o tretej ráno. Vtedy sa začal krik, predpokladám opitého chlapa, ktorý aj búchal päsťami do dverí (našťastie nie mojich). Potom prišiel plač dieťaťa a dohováranie ženy a neskôr aj ďalších mužov. Zachytil som len, že net deneg a eto delo principa, alebo tak nejako. Potom to ustalo a ja som zaspal spánkom spravodlivých.

Ráno som šiel na raňajky, ktoré boli v cene ubytovania. Výber bol veľkolepý a tak som si vybral sosisky a jajca + čaj. Doslovne som dostal 1 párok, k tomu 2 vajcia natvrdo neošúpané, 2 kúsky suchého sendviča a horúcu vodu do plastového pohára a čaj. No proste kulinárske nebíčko ;-)

Vyrazil som na stanicu a po porade s miestnou Ukrajinkou som nastúpil do električky. Platí sa u konduktora. Električka preplnená, samé dôchodkyne nadávajúce na všetko - bordel v meste, to že auto zásobovania zastalo na koľajniciach a ani po viacnásobnom zvonení sa nemalo k tomu aby odišlo a podobne. Mali pravdu. Vyzeralo to tu ako v dokumente, ktorý som nedávno videl. Tuším v Číne, kde trať vlaku viedla uprostred trhoviska, alebo to bolo trhovisko na koľajniciach? Keď išiel vlak stánky sa prekladali a ľudia odskakovali. Tu to vyzeralo veľmi podobne, koľajnice cez trhovisko, zároveň tam jazdili autá a cesta asi tak 5. triedy. Všetci trúbili, ignorovali ostatných, ale kolíziu som nevidel.

Miestne trhovisko
Miestne trhovisko (zdroj: AS)
... a doprava
... a doprava (zdroj: AS)

Začiatok "skvelého dňa" pokračoval na stanici, kde sa mi zatiaľ nepodarilo kúpiť lístok na vlak do Ľvova. Mal som 3 pokusy, 1. oficierka ma odbila, že daný vlak je vypredaný a nerozumie mi, 2. že sú len nevýhodné spojenia, tak som to vzdal. Chvíľu som sa len tak motal, ale nedalo mi to a skúsil som ešte raz. Tretia pokladníčka bola najochotnejšia a poradila mi skúsiť nákup v nasledujúce dni, možno sa niečo uvoľní. No nebolo mi všetko jedno a začal som rozmýšľať ako vysvetlím šéfovi, že budem potrebovať ešte nejaký ten deň dovolenky.

Železničná stanica
Železničná stanica (zdroj: AS)

Začal som hľadať spojenie do môjho ďalšieho hotela v Odese. Zatiaľ som v Kyjeve a ani v Odese nenarazil na informačné centrum, tak som začal obhliadkou okolia. No viac-menej to bolo zúfalé hľadanie nejakých informácii o MHD. Zajasal som keď som objavil na jednej zastávke schému trolejbusových a autobusových spojení, ale šiel som hľadať aj električkové. V mape som videl, že mi tam ide električka. Po hodinovom hľadaní, alebo skôr pobehovaní tam a sem v 30 stupňovej horúčave, som sa vybral späť na trolejbusovú zastávku. V tom som zbadal maršrutkovú zastávku (konečnú). Tam mi šoféri poradili 185-ku, a že ide z opačnej strany stanice. Išiel som tam a asi po 20 minútach zúfalého čakania, keď žiadna 185-ka neprišla, som nastúpil na iné číslo, čo som si myslel že ide mojim smerom. A naozaj išlo. Hotel som našiel už celkom rýchlo.

Zistil som, že som si nevybral najlepšie, všade rozostavané budovy alebo staré schátrané, bývalé rekreačné zariadenia. Ani prístup k moru nebol ideálny, ale neprišiel som vylihovať na pláži, ale spoznávať ukrajinské pamiatky. K tým som to mal zase asi pol hodiny maršrutkou do centra. Ale na miliónové mesto to nie je až také zlé, utešoval som sa.

Hotel Soyuz, však aj tak vyzerá...
Hotel Soyuz, však aj tak vyzerá... (zdroj: AS)

Zatiaľ som zaplatil, len za 2 noci, lebo neviem čo s vlakom. Izba zodpovedal popisu, s výhľadom na more (trochu vzdialené). A zrazu mi došlo, však som platil zhruba o 2 stovky viac. Vrátil som sa na recepciu. Nasledovalo už obligátne telefonovanie do ofisu (asi to majú z nejakej príručky, lebo vždy postupujú takto a je jedno o akú krajinu sa jedná) a vraj to tam poplietli, tak mi peniaze vrátili.

Išiel som pozrieť k moru, bolo to asi 10 až 15 minút. Dal som si najprv pivo, však pitný režim je potrebný. Zaplával som si, voda bola najprv výborná, ale po čaše sa mi zdala až veľmi teplá, no čo už. Baltik je Baltik. Tak som sa šiel schladiť druhým pivkom a opäť som si šiel zaplávať. Na dnes už bolo pláže dosť.

Výhľad z balkóna na more
Výhľad z balkóna na more (zdroj: AS)
„Moja pláž“
„Moja pláž“ (zdroj: AS)
Zastávka električky
Zastávka električky (zdroj: AS)
Síce nie najnovší model, ale zato lacná
Síce nie najnovší model, ale zato lacná (zdroj: AS)
Lístky na električku, v prepočte za asi 7 centov
Lístky na električku, v prepočte za asi 7 centov (zdroj: AS)

Vrátil som sa na izbu, preobliekol som sa a vyrazil maršrutkou 185-kou do centra. Trochu som blúdil, však inštinkt ma dovedie kam chcem, doviedol ale po hodinovej obchádzke. Ale zas som kúpil darček, nerezové štamperlíky a išiel cez park Tarasa Ševcenka a videl ako ma vyzerať moderný futbalový štadión. Držím sa hesla: "Ja neblúdim, len spoznávam krajinu".

Černomorec Odesa
Černomorec Odesa (zdroj: AS)
Pekná ulica so stromoradím a príjemným tieňom
Pekná ulica so stromoradím a príjemným tieňom (zdroj: AS)

Nakoniec som dorazil k cieľu mojej dnešnej cesty soche vojvodu de Richelieu, ktorý bol začiatkom 19. storočia gubernátorom Odesy. Tešil som sa na jeho schody, potom podľa filmu Krížnik Potemkin nazvané tiež Potemkinove schody. Tu prišlo veľké sklamanie. Asi štvrtina schodov je v rekonštrukcii a obohnaná plotom z vlnitého plechu, taktiež lanovka nefunguje. Svetoznáma pamiatka a okolo vlnitý plech, no tí Ukrajinci vedia ako potešiť turistu. Napriek tomu som si ich prešiel hore-dole pozorujúc množstvo fotiacich sa ľudí a ani ja som neodolal.

de Richelieu
de Richelieu (zdroj: AS)
Potemkinove schody
Potemkinove schody (zdroj: AS)

Zrazu som si spomenul, že od raňajok som zjedol len jeden croisant plnený kuracím šašlíkom (aj so špilkou, ale tu som nezjedol), tak som sa zastavil na nákup. Na večeru, ako som vyhodnotil, dnes nie je čas.

Večer zaspávam s myšlienkou, že Odesa asi práve kvôli veľkým očakávaniam je tak trochu sklamaním. Mesto je značne ošumelé a nevládne tu akurát poriadok, na aký som bol zvyknutý v Kyjeve.

Prístav (morskij vokzal)
Prístav (morskij vokzal) (zdroj: AS)
Odesa ošumelá
Odesa ošumelá (zdroj: AS)

Pokračovanie nájdete v 3.časti mojich zápiskov.

Andrej Šverha

Andrej Šverha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  111
  •  | 
  • Páči sa:  192x

Som zvedavý a to ma „núti“ cestovať. Rád objavujem nové miesta a nových ľudí. Čo ma charakterizuje? Sú to tieto myšlienky: "Mali by sme byť šťastní, že žijeme v tejto krajine, a to za akýchkoľvek podmienok. Aj sociálne slabší majú to, čo v mnohých krajinách nemá 90 percent ľudí. Už v Užhorode, päť kilometrov od našich hraníc, je iný svet." A môj druhý rozmer je: "V roku 2018 publikoval časopis The Lancet štúdiu, na ktorej sa zúčastnilo viac ako milión účastníkov. Výsledok bol jednoznačný - jazda na bicykli je druhou z najlepších aktivít zameraných na odbúravanie stresu (prvou bol kolektívny šport). Cyklisti zažívali až o 21,6 percenta menej dní, keď boli v zlom duševnom rozpoložení ako tí, ktorí nešportovali vôbec." Zoznam autorových rubrík:  CykloturistikaCestovanieNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu