Ja som však chcel vymyslieť niečo také, čo by ho zaujalo a išli by sme len my dvaja chlapi. Už počas dovolenky s dcérou ma napadlo, že využijem spiatočné lístky Košice - Budapešť - Košice, keďže so Soňou sme absolvovali len jeden smer. Ja viem, poviete si starý skupáň a áno máte pravdu. No nevyužiť spiatočnú cestu by bol predsa hriech.
Tak vo mne skrsla myšlienka na takú rýchlo-dovolenku a hneď som aj zostavoval v hlave itinerár. Viac sa ale dozviete v mojich zápiskoch.
Ešte vysvetlím, že prečo sme si kupovali spiatočné lístky? Lebo boli lacnejšie ako jednosmerné (opäť tá moja povahová črta), ten stál 26 € a spiatočný len 20 €.
0. deň na trati Prešov – Bratislava
Nakoniec som to vymyslel tak, že sme vyrážali nočným vlakom do Bratislavy v piatok večer. Mohol som zobrať už len tri dni dovolenky, takže v stredu sme sa museli vrátiť.
Z Prešova našťastie chodí nočný vyhliadkový vlak, ktorý ide 8 hodín južnou trasou. V prípade, že chcete vo vlaku spať je to aj celkom výhoda. A opäť som mal pri kupovaní lístka s lôžkom šťastie, mali akciový len za 21€. To už musí byť karma.
1. deň - Bratislava - Györ
Vyspali sme sa a o pol šiestej ráno sme už na našej „najkrajšej“ vstupnej bráne do hlavného mesta. Pomaly sme si vyložili biky z vlaku a ako skúsení už vieme kadiaľ prejsť cez koľaje. Keď v tom prichádza rýchlik z Berlína a zaberie svojou dĺžkou oba prechody. Nemáme chuť tlačiť biky zo schodov a hlavne do schodov a už vôbec skladať opäť z nich batožinu. Tak čakáme asi 15 minút, kým konečne rýchlik odíde.
Môžeme vyraziť a spoznať ako vyzerá sobotné ráno v hlavnom meste. Ideme okolo Úradu vlády, kde neodoláme a robím Filipovi foto a potom prichádza zlatý klinec. Obchodná ulica vyzerá v sobotu ráno asi ako ulice v Albánsku. Všade sa povaľujú odpadky, papiere a prázdne fľaše od alkoholu.
Pod Michalskou bránou chcem zase fotku ja, ale do záberu sa nám tlačí rozjarená mládež vracajúca sa z piatkovej žúrky. Tak ešte pozdravíme Čumila a už ideme k Dunaju. Prechádzame cez nový Starý most, ktorý je pekne zrekonštruovaný a už sa napájame na cyklochodník po hrádzi. Tam je celkom hustá hmla, ale hlavne asi 100 % vlhkosť. Takže po polhodinke jazdy máme všetko navlhnuté a z prilby mi padajú kvapky vody, ale aspoň nie je horúco.
Prechádzame okolo Danubiany a stále je hmlisto, Filip začína spomínať raňajky. Už je okolo deviatej keď hmla ustupuje a my sa blížime k Vojke. Už na veľké naliehanie ohľadom hladu, schádzame z hrádze a mierime do dediny. Máme šťastie narazili sme na pojazdnú predajňu pečiva a tak zachraňujem synovi život.
Onedlho už prichádzame na vodné dielo Gabčíkovo. Tu musíme počkať, kým sa naplní plavebná komora loďami a začne sa vypúšťanie vody. Toto predstavenie si Filip nemôže nechať ujsť. Keďže je čas obeda mierime do blízkej reštaurácii pri priehrade. Filip si na rozlúčku so Slovenskom dáva bryndzové halušky a ja obľúbené halászlé, tento krát zo sumca. Čaká nás dlhá rovinatá a rovná cesta naďalej po hrádzi do Medveďova. Tam si ešte na rozlúčku a preto, že je už horúco chceme dať kofolu, ale neuspeli sme. Tak si Filip dá niečo podobné a ja radšej pivo. Potom už po moste cez Dunaj vchádzame do Maďarska.
Tam nás čaká prekvapenie, ktoré pripravili Mapy.cz. Podľa ich trasy sme mali ísť priamo po ceste do Györu, ale také jednoduché to nebude. Na ceste je zákaz vjazdu cyklistom. Obzeráme sa a zbadáme označený cyklochodník, ale ten ide predsa smerom odkiaľ sme prišli. Napriek tomu ho vyskúšame, keďže inú možnosť nemáme. Chvíľu to je pekný nový chodník, ktorý ale smeruje naspäť na sever. Po necelom kilometri sa našťastie obracia smerom na juh, ale aj končí asfalt a začína poľná cesta. Nevadí, hlavne že smer je už dobrý. O chvíľu prichádza prvá dedina a odtiaľ ideme už po ceste. Horúčava aj únava nás pomaly premáha, ale veď do Györu to už nemôže byť ďaleko.
Cesta cez mesto sa nám tiež zdá nekonečná a naozaj ešte prejdeme zo desať kilometrov, kým sme v kempe. Ale čo nás zaujalo boli skvelé cyklochodníky, aké som ja nevidel inde v Maďarsku. Hlavne detaily ako sú dobre tvarované obrubníky a prejazdy cez križovatky.
Celkovo ma dnešná etapa sklamala, predstavoval som si ju atraktívnejšiu. Myslel som, že uvidíme ramená Dunaja, lužné lesy. Ako keď som si to pozeral na Google mapách, ale bolo to dosť nudné stále rovno po hrádzi a v ranej hmle sme toho veľa nevideli. Ale aspoň sme si dobre zašliapali.
Kemp je rodinný, taká veľká záhrada na okraji mesta neďaleko rybníka. Komunikuje s nami staršia pani po nemecky. Filip sa aj chytá, ja so svojim esperantom čiastočne. Pani sa ma opýta na ruštinu a tu vychádza moja hviezda. Bola vraj učiteľkou ruštiny a tak už komunikujeme len v tomto svetovom jazyku nás starších ročníkov.
S Filipom sa ešte pre čosi povadíme, postavíme stan a dáme si chvíľu oraz (ako my bikery vravíme) na karimatke pri stane s mobilom v ruke.
Máme v pláne dnes doraziť stovku, keďže zatiaľ sme od rána dali 91 km. Ideme do centra mesta. Zaujala ma budova radnice aj pekné uličky starého mesta, ale hlad volá a tak mierime na obrovský hamburger do bistra, ktoré sme videli pri našej ceste do kempu. Filip má veľmi dobré navigačné schopnosti, takže o chvíľu sme tam. Dávame si marha burger, čo je po slovensky hovädzí burger.
Na dovolenku som si pripravil aj krátky maďarsko-slovenský slovník so slovami, ktoré som predpokladal, že využijem.
Ešte sa raz vraciame do centra a prechádzame sa prekrásnymi uličkami. Györ na nás fakt urobil dojem. Filip skonštatoval, že keby sa tam nehovorilo maďarsky bol by to kandidát na mesto kde chce žiť.
Už skoro po tme sa vraciame do kempu.
Nakoniec sme po meste najazdili 11 km a tak sme dnes dali spolu 102 kilometrov. Uvidíme, čo na to zajtra povedia naše nohy.
Ako to celé skončilo nájdete v 2. záverečnej časti mojich zápiskov.
