Do Bardejovských kúpeľov trochu inak II (poľská verzia)

Autor: Andrej Šverha | 2.10.2016 o 6:34 | Karma článku: 8,16 | Prečítané:  1082x

Keď som plánoval túto trasu nechal som sa inšpirovať rozprávkou „O chudobnom človeku a jeho múdrej dcére“. V rozprávke sa múdra dcéra musela do zámku niesť aj neniesť, priniesť dar aj ho nepriniesť.

Ja som išiel do Bardejovských Kúpeľov aj som do nich nešiel, ale nakoniec som došiel. Ako som to myslel? Verím, že na to prídete aj sami.

Otec bol ešte stále v kúpeľoch a ja som sa opäť rozhodol ho potešiť návštevou. Tentokrát som šiel do Bardejova vlakom a mal som v úmysle lepšie spoznať Ondavskú vrchovinu.

Z Bardejova som vyrazil niečo po ôsmej ráno smerom na Zborov. Je to frekventovanejšia cesta, ale bola nedeľa ráno a tak som veľa áut nestretával. V Zborove som odbočil smerom na Stebník a došiel som až na začiatok Stebníckej Huty. Tento úsek bol už krajší a ešte menej frekventovaný.

Opäť som odbočil vľavo a o chvíľu sa začalo stúpanie k Sedlu Blechnarka, najprv po pozostatkoch asfaltky a potom po šotoline. Asi po troch kilometroch som na hranici s Poľskom. Asi po 500 som zastavil pri poľských informačných tabuliach a študoval ich turistické trasy. Prihovoril sa mi Poliak. Krátko sme sa porozprávali a ukončili to konštatovaním, že chvalabohu za Schengen.

Po štyroch kilometroch prichádzam do dedinky Wysowa. Je to malé kúpeľné mestečko s dreveným kostolíkom, krásnym a rozsiahlym parkom, kúpeľnou dvoranou a vodným svetom vybudovaným z eurofondov. Ten ma zaujal svojou architektúrou, ktorou presne zapadal do atmosféry kúpeľov. Chvíľu som posedel v parku, zjedol desiatu a vyrazil naspäť na rodnú hrudu.

A opäť to bolo do mierneho kopca, asi tri kilometre. Bol tam aj krátky, strmý úsek kde som tlačil. Na vrchole je Sedlo Cigeľka. Prečo tie hranice musia byť skoro vždy na kopci?

Tam som zase stretol komunikatívneho Poliaka, ktorý ma tiež vyspovedal, že odkiaľ a kam idem. A ešte ma upozornil na cigánov v Petrovej.

Nasledoval zjazd po lúke s vysokou trávou a ešte rosou z rána, takže dole som zišiel mierne mokrý, ale svieži. Párkrát som sa zastavil, aby som sa pokochal krásnymi výhľadmi.

V Cigeľke som si nevšimol nejakú navigačnú tabuľu k prameňu, ale zato som si na konci dediny všimol hordu malých počerných detí, ktoré bežali za mnou a pýtali zloté a cukríky. Keď som povedal, že nemám, od srdca mi vynadali a jeden ma dokonca chytil za nosič na bicykli. Ešte dobre, že som šiel dole kopcom. Dovtedy som bol nadšený z krásneho dňa, prírody, výhľadov a príjemných Poliakov. Teraz ma opantal smútok a zlosť a povznesená nálada bola ta – tam.

Pokračoval som do Gaboltova a za ním na križovatke som zabočil doľava na značenú cyklotrasu. Prebrodil som potok a pokračoval po starej asfaltke do Zlatého a odtiaľ na Mníchovský potok.

Odtiaľ krátke stúpanie lesom k Sedlu Čerešňa a potom už len trochu adrenalínový zjazd do Bardejovských Kúpeľov.

Dedov, teda môjho otca a jeho kamaráta som našiel poľahky. Sedeli a čakali ma v záhradnej reštaurácii, tak som sa k nim pripojil. Domov som opäť išiel večer vlakom z Bardejova.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?